Dva bozky - cit božský

Dostal som od nej dva bozky na líce.
Vnútri zostali len trosky - a síce
zanechala čosi aj na pamiatku,
pocítil som lásku, hoci prikrátku.
A telom vrie synapsií státisíce,
keď pritislo sa nám líco na líce.

Dal som jej dva bozky na líce aj ja.
Rozišli sme sa štandardne - my dvaja.
Vzala si odo mňa čosi aj ona?
Neviem. Zavadzia mi jej ženská clona.
Ktorá stále chlapmi mätie, vystrája;
tápem. Tvoríme pár? Či sme ty a ja?

Dostal som od nej dve facky bok-bokom.
Čím som si to zaslúžil? Povedz, po kom?
Hnev mierený na mňa, abo ozvena?
Zafarbila sa jej pleť do červena...
Lež sfarbila sa i moja - pokrokom -
ohol som sa; v predklone hlbokom.

Dal som jej dve facky - len tak - v mysli.
Čo si hlava narýchlo nevymyslí...
Chcel by som sa jej dotýkať, no ale
nemôžem za to: "Len chcem" neustále.
Potlačil som vzorec zvislý. Či istý?
Naozaj neviem; som bezradný, hmlistý...

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu