Sedí za štvorcovým stolom. Biely obrus so vzorom kvetov v košíku, pripomínajúc roky komunizmu svojím vzhľadom či už ilustrovaným alebo vyblednutým, respektíve spratým, najčastejšie zamestnáva jeho zrak. Obklopený ďalšími ôsmimi ľuďmi. Všetci majú iné črty, avšak spoločné korene. Sú rodina i keď každý z nich je predsa iný. Veková kategória dekád je zastúpená od jednotky až po sedmičku, s tendenciou trikrát sa zopakovať a jedenkrát vynechať. Miestnosť je malá, prezentuje kuchyňu. Aj stôl je minimalistický, určený pôvodne tak pre dvoch, maximálne troch ľudí. Teraz je ale využitý a prekročený plán na tristo percent. Karl, Friedrich a Vladimir by zapili úspech.
Hľadí naň, pretože nemá čím by prispel do debaty. Naokolo vrava o prostých veciach. Pre niekoho prostých, pre iného sprostých. Takisto, ako aj utopistická idea troch pánov. Veľa rečí a propagačného kriku, a predsa žiaden výsledok. Mysleli to ale dobre.

Otočil sa smerom k oknu a hľadel na podexponovanú ulicu obklopenú kde a tu nejakým stromom, ktorý odporoval silnému vetru. Ešte aj ulica vyjadrovala nesúhlas a chcela ujsť.

Robievam veci jemne a ladne,
to sa mi, teda, prenádherne kradne,
občas pokojne, lež občas i vábne
tá príchuť v ústach trpko sladne;
akceptácia - duševne chladne,
evokácia - nezáujmu vo mne.
Opona, napokon, tá predsa padne,
je - paradoxne - zároveň i nie;
vravievam, sám sebe márne:
"Dúfam, nech slabne."
Nevidím nutne pozitívne alebo kladne,
všetko, čo sa teda stane
balím na sane,
pretože veľmi dobre viem, že zle to dopadne.

A ja... Som na dne.

Pozrie na plynový sporák zo šesťdesiatych rokov, ktorý ešte stále slúži svojmu pôvodnému úmyslu, narozdiel od modernej techniky, ktorá je komponovaná tak, aby po svojej dvojročnej záruke nadobudla pocit, že už treba renovovať, udržiavajúc tak naďalej tok života, pričom vlastne len slúži pôvodnému úmyslu. Aj tu to mysleli dobre... Pre seba.

Všetci kolo stola sa zasmiali, tak sa zasmial aj on; nevedel síce z čoho, ale prečo nie. Vo vnútri by ste však márne hľadali výchylku na emotívo-metri. Lenže prečo zbytočne budiť podozrenie.
Prihodí do ohňa zopár klackov dreva, aby sa nepovedalo, že sedí ticho. Potom to príde. Podozreniu sa človek nevyhne, najmä ak prihodíte priveľa. Oheň vzplanie. Očakávania spoločnosti: Predstierať, milovať, oženiť, splodiť, ľúbiť, pracovať, veriť, starať, vykonávať, čeliť, zaujímať, čakať. Mohol by mať záujem o všetky "ť," ale prečo, lebo to tak spoločnosť diktuje? Smiech je posledná kvapka, a tak na ňom teraz spočinulo šestnásť očí s jediným spoločným bodom.
Po nezmyselných protiargumentoch sa venuje neprerušovane svojej úvahe. Každý oheň raz dohorí. Všetci si pravdepodobne myslia, že je, hm... Tu na to nie je jednoznačné pomenovanie, ale každý myslí na synonymá.
Lenže vysvetľujte v pätnástom storočí, že nie sme stred vesmíru, ako tak činil ten, ktorého názov je totožný s dnešným druhom alkoholu - ak sa krstné meno dá považovať za názov človeka - všetci vás budú považovať za blázna ešte dlho potom. Až po svojej smrti sa ocitnete na wikipédii.

Spoločné gény, spoločný základ, ale evolúcia je nevyhnutná.

 Blog
Komentuj
 fotka
hippieelba  10. 4. 2012 18:03
super.. lubilo sa mi to.. len by ma zaujmalo ci si cerpal z vlastneho zivota, a ci to je fikcia
Napíš svoj komentár