Nič nové, len som sa presvedčil, že je všetko ako má byť. Zasa cítim deficit halucinogénov; mal by som už obmedziť tie drogy... Nerobí mi to dobre i keď mnoho z nás dáva skôr na chvíľkovú eufóriu než celkovú efektivitu, mohol by som v tomto pôsobiť naopak. Napriek tomu som podľahol.
Znova.
Hľadím na ňu a neviem si pomôcť. Odolať je ťažké. Nemal by som to robiť, a predsa načahujem ruku smerom na ďaleký západ ani anjel strážny nedokáže zachytiť tú druhú. Alebo je práve anjel tým smerom? Sám neviem. Biela a žltá prekombinovane mátajú moju víziu, a tak kráčam smerom k zeleným horám so žiarou v očiach a prižmúreným zrakom. Občas musíme, aby sme nevideli všetok ten jas, nechcem byť úplne slepý. Modrá...
Modrá na pokraji duše, modrá na pokraji rohovky, modrá na pokraji oceánu. Stretli sme sa - dal som si ďalšiu dávku a opäť ma opantala. Ten dotyk, tá jej esencia, som v inom svete a neviem ani kde. Cítim sa skvelo, ale v zápätí ma raní. Robí to pomaly, no isto. Sám o tom viem, všetci o tom vedia a aj tak... Nič sa nemení a mení sa všetko.
Potom príde útlm a ja som schopný zreferovať čo sa stalo, no po chvíli sa hlási závislosť a celá racionalita mi je nanič. Triaška, bolesť hlavy, nespavosť.
Mal by som... A nemal by som...
Pomoc.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár