Ďalší zbytočný deň. Všetko som si opäť presunul na zajtra, veď načo by som aj robil veci dnes, keď mám zajtra celý deň voľno, ak nerátam natáčanie toho filmu pre moju známu. Chcel som povedať nie, ale keď je to jedna z vecí, ktorá ma baví, prečo si to odopierať aj keď jej predstava je asi taká, akú som mal vo veku deviatich rokov... Čo už. Dostal som právo veta a zajtra sa ho chystám maximálne zneužiť.
Mám chuť si jednu vraziť.
Jedna vec ma teší a zároveň aj prekvapuje, a to je to, že ma aspoň nebolí hlava z toho ustavičného sedenia za notebookom. V živote ma bolela len párkrát aj to som to rýchlo zahnal sexom.
To je ďalšia vec, ktorá ma utešuje: vedomie toho, že raz budem môcť udrieť ženu úplne spontánne a z plnej radosti. Doteraz som žiadnu neudrel - ak to sama chcela, to sa neráta. Čakám ale na ten deň, kedy mi povie "Dnes nie, dnes ma bolí hlava." V momente by jej bez zaváhania letela. Horšie je, že pri mojom výbere partneriek táto situácia pravdepodobne nikdy nenastane, čo ma len opäť privádza do nálady zavrieť notebook a ísť spať.
Mal by som zmeniť vkus, ak chcem zažiť nové veci a spolu s tou zmenou aj môj prístup k práci a nemal by som tvrdiť, akí sú chlapi na základe introspekcie.
Kde je?!
Na nočnom stolíku položené štyri knihy, z toho jedna prečítaná, jedna načatá. Horšie je, že musím prečítať tú Stowovú a moje myšlienky sa zatiaľ ponevierajú v sfére pudovej, takže z toho čítania by som veľa nemal. Mal by som si už občas vyskúšať nejaké sadomasochistické praktiky, ale to by nepomohlo, vedel by som, že je to len "hra." Asi by som mal ísť von a nechať sa zmlátiť nejakými nablblými, ožratými tínedžermi - mimochodom, otrasne prevzaté slovo - a možno potom si budem môcť v kľude poležať na nemocničnom lôžku s pocitom uspokojenia. Na dnes mi musí stačiť to moje, nechce sa mi obliekať.
Raz sa to musí podariť. Jedna to určite povie. No a keď sa tak stane, urobí ma tým najšťastnejším mužom na svete.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár