Bola moja SMS písaná počas jazdy. Na cestu som sa veľmi nesústredil, pred sebou som mal len jej tvár a šoféroval som viacmenej podvedome.
Je zvláštne, ako u mňa nikdy nenaplnená láska zo strednej školy - pretože som vtedy nemal odvahu - dokáže stále pretrvávať. Možnože to nie je ani tak láska, ako túžba vedieť, čo by sa stalo ak... Veľa ľudí sa vracia do minulosti a uvažuje, ako by ich život dopadol, keby sa nebolo stalo to či ono. Väčšina z nich ale nie je tak sprostá, aby pri tom šoférovala...
Posledné čo si pamätám je svetlo. Nie Božie svetlo volajúce ma do nebies, to by tento príbeh neexistoval, navyše, pochybujem, že by ma On chcel medzi seba, ale svetlo oprotiidúceho, trúbiaceho auta snažiac sa predísť nášmu stretu. Žiaľ, cesta bola priúzka pre mňa, pre neho a pre ňu. Keby sa moje myšlienky zaoberali tým, čím sa zaoberať mali, my dvaja by sme sa určite obišli a nemali absolútne nič spoločného. Takto ležíme v nemocnici a ja píšem ďalšiu SMS: Trochu som sa zdržal, napíšem ti, keď prídem. Neviem, koľko to bude trvať.
...
Doteraz neodpovedala. Odvtedy prešlo päť dní a ja som si zasa len potvrdil to, čo už dávno viem. Akékoľvek písanie SMSiek pre ňu už dávno nemá význam. Žiaden oheň nehorí večne, ak do neho prestanete prikladať dreva.
Nové auto, nový prístup. Zavolal som jej. Zdvihla. Dohodli sme sa na našom stretnutí a keď som zložil, cítil som nesmierny pocit šťastia. Pozerajúc sa na zvyšky ohniska v nás vyvolá na povrch pamiatky z dávneho spoločného sedenia za ohníkom, opekania, spievania a hry na gitare. Vtedy sa dostaví eufória a endorfíny dávajú na známosť svoju existenciu.
Idiot. Niektorí ľudia sa proste nepoučia. Tentokrát na to aspoň nedoplatil nikto ďalší, len môj kus plechu a pár mojich kostí. Ďalšia nemocnica, ďalší telefonát, ďalší odklad. Pravdepodobne sa na to všetko vykašlem, toľko náhod nebude náhoda. Po troch dňoch si pozerám nové auto a táto symbolika je pre mňa postačujúca dosť na to, aby som sa popozeral aj po novej femme fatale.
Pokračovanie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár