Čierna, tmavá kotleta odhalila sivý vlas, kĺže sa mi po nej tá, ona ma chce, znova, zas; ruka nežná, hodvábna, ktorá vedie do prázdna... Okno voľné dokorán ukazuje slobodu. Vetrím, kričím, vyvolám tú jej vôňu súdobú, ten film hrôzy; plný snov, chcel som ich prežiť... S ňou. Zopnutá je moja päsť - plná potu obety - kde len jej prst v nej jest, taký krehký, zopätý, bez nároku na únik, ak nie ja... Tak potom nik! Druhá dlaň v jej dlani prepletená prstami, no nechcel by som ani zaostávať ústami, a tak... Ohrievam jej krk svojím dychom ozlomkrk. Telo telom sa hreje, nahý ja i ona, my odkrývame záveje, prelíname stopami... Dvoje duše splývajúc éterickým taktom pľúc. Blog 8 0 0 0 0 Komentuj