Čierna, tmavá kotleta
odhalila sivý vlas,
kĺže sa mi po nej tá,
ona ma chce, znova, zas;
ruka nežná, hodvábna,
ktorá vedie do prázdna...

Okno voľné dokorán
ukazuje slobodu.
Vetrím, kričím, vyvolám
tú jej vôňu súdobú,
ten film hrôzy; plný snov,
chcel som ich prežiť... S ňou.

Zopnutá je moja päsť -
plná potu obety -
kde len jej prst v nej jest,
taký krehký, zopätý,
bez nároku na únik,
ak nie ja... Tak potom nik!

Druhá dlaň v jej dlani
prepletená prstami,
no nechcel by som ani
zaostávať ústami,
a tak... Ohrievam jej krk
svojím dychom ozlomkrk.

Telo telom sa hreje,
nahý ja i ona, my
odkrývame záveje,
prelíname stopami...
Dvoje duše splývajúc
éterickým taktom pľúc.

 Blog
Komentuj
 fotka
naily  20. 11. 2012 19:43
A vedel by si aj také, čo by sršali ľahkosťou?
Napíš svoj komentár