Bol tam sám. Bez cieľa. Sedel v tme, obklopený žiarou hviezd. Neustále sa škrabal na tvári, na čele, na rukách, na hlave, na krku, na ušiach. Nevedel, čo si počne. Unavený. Unavený zo života a unavený z premýšľania. Sedel a pozeral do steny. Tma. Tma bola všade navôkol, takže vlastne nepozeral nikam. Tak ako aj jeho život.

Bezcieľne sedel, bezcieľne uvažoval. Na pokraji depresie a regresie. Melanchólia striedaná prázdnotou. Môžete si vybrať, ktorý stav je "lepší." Ako tak pozeral, nič nevidel. Chcel vidieť, niekedy sa to ale nedá. Vidíme len to, čo vidieť môžme; predovšetkým to, čo chceme. Chcel, ale nemohol. Kiežby mu niekto pomohol. Lenže Niekto bol niekde a robil čosi iné...

Unavená, podopretá hlava. Ťažká i keď prázdna. Prázdna i keď plná. Plná i keď ničoho. Nič, a teda ničenie. Opak hedonizmu, že by, no nie? Kŕč v nohe. Telo vypovedá, keď myseľ triezvo neodpovedá. Neodpovedá, lebo sama hľadá odpoveď. Odpoveď ale nenachádza. Rekurzia narušená.

Výpoveď koncentrácie. Spoveď, chcejúc predísť stavu defenestrácie. Žiadne komplexné synaptické konexie. V jednoduchosti momentu nachádzal pokoj. Tma. Stena. Hviezdy. Škrabanie. A predsa nič. Žiadna zmena, žiaden stav... Vnútro prázdne.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár