Nestačila ďalej ruka.
Teraz, chcem to vrátiť späť,
šiel by som ďalej, v mukách,
prepočítal nekonečne
tie jej články jedinečné,
hebké, detské; podmienečne.
Zabíjaš ma dotykom,
vedela si... Prečo môžem...
Kde hľadať vinu, v kom?
Pod pocitom kričím: "Bože!"
Tá nežná, vábna pokožka
ma vychýlila. Dosť? Troška?
No pribudla ti výložka.
Prejdem čiarou po dlani.
Rozochveje sa ti sama.
Prestavím si, už vlani
ty mohla´s byť moja dáma,
nôtiť na harfe prstami
a mohlo to byť za nami
so scelenými hranami.
Nemal som v sebe síl
voňať kvet, ktorý ti dávam,
ak by som tak urobil,
podľahol by som tým ranám,
ktorým predísť som vždy túžil,
aby kolovali kôl žíl,
že nadosmrti som s(l)úžil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár