Sadám na drevenú, okrúhlu stoličku. Oproti mne kamarát - do tmavohneda sfarbený. Dávam si vitamín C a Peter nato čosi povie.

Ľavou rukou mu uštedrím tri vpichy troma prstami a on už zrúkne bolesťou. Prišliapnem mu pritom pravú aj ľavú nohu aby jeho hlboký výkrik nabral správny odtieň a pokračoval naďalej, bez môjho ďalšieho pričinenia ruky. Postupne prechádzam pôvodnou, pravou rukou z vitamínu doprava, po jeho zuboch, občasne pohladením čierneho kazu, a tak ho nútim stonať vyššie tóny. Keď tu zrazu zaklapnem jeho hornú peru; ten zvuk sa už nedal ďalej počúvať...

Postavím sa a idem pre kladivko a zvyšok. "Pán Petrof, ak neprestanete s tými výkrikmi, budem nútený vás mnohokrát udrieť!"
Otvoril som mu ústa, povedal dlhé A, a predsa len som ho potiahol za vlasy a mlátil hlava-nehlava niečo cez štyri hodiny.
Potom už falošne ani len necekol...

Tak som si dal, po tom všetkom, so susedom pohárik so slovami: "Pi, Jano!"

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár