Studená ruka na teplom čele spočinula, oko zaslzilo od preťaženia, chrbtica kdesi pukla, rozum si dal fajront. Nepočuť nič, len tlkot jeho srdca a pulzovanie žíl. Dych je pokojný, nedokáže prehlušiť tento stav.
Takto nejako by som sa mal cítiť, povedala abominácia akási sama pre seba. Nič z toho však nie je pravda, potvrdila si. Namiesto toho znova bažila po tom. Zakázané miestnosti najviac lákajú, najmä tie, kde vidno cez kľúčovú dierku a viete, že kľúč nie je na neznámom odľahlom mieste, ale je voľne dostupný, stačí sa len načiahnuť v ten správny čas.
Všetky miestnosti sú iné, ale každá má steny, okná a dvere a časom schátra. Nikdy ma nebavilo utierať prach ani mi tak neprekáža, ale bordel, to je iná nôta. Nemám rád bordel, nebaví ma ho upratovať, sám ho však nevytváram, pretože po sebe - to svoje - dám stále do poriadku.
Zatvorená skriňa budila dojem čistoty, ale pánty, ktoré už už mali na mále, len aby sa nepretrhli, zatiaľ stále udržovali ilúziu. Nechceli pustiť, nechceli sklamať. Radi klameme, aby sme nesklamali. Sklameme, keď už nie sme schopní klamať.
Miestností je veľa, priestoru je veľa, a predsa sa cíti taká malá. Malá a nepotrebná. Ovládaná čímsi, avšak nad vecou. Pôvodné stavebné plány sú staré, časom sa príde na nové techniky, no tí najlepší inžinieri to nezapisujú, uchovajú si to v svojej hlave, nechajú pre seba a zoberú na ďalekú cestu, kamsi, kde si nekúpite letenku späť. Je im tam dobre. Preto nevedela, ako je to možné, bolo to však možné.
Najkrajšie miestnosti boli vždy tie s výkladom. Prvý obchodník - určite to bola žena - ktorý s tým nápadom prišiel, musel mať astronomické vzrasty sebavedomia. Má to ale aj svoju nevýhodu, všetci vidia všetko, môžu očumovať kedy sa im zachce a taký výklad sa dá veľmi ľahko rozbiť. Ďalšie nepríjemnosti s tým spojené obnášajú umývanie ocapaného skla alebo odháňanie neželanej klientely. Preto vravím, nie je nad zaprášenú knihu. Spomínal som, že mi nevadí prach? Aspoň viete prečo.
Ak máte ten správny kľúč, ktorý otvorí viacero zámkov, všetci vás považujú za kohosi, čím popravde ani nie ste, ale to by chcelo odfúknuť ten prach. Ak je ale miestnosť, od ktorej má kľúče viacero ľudí, je to verejná, erárna miestnosť. Občas ju niekto navštívi, lež nikto tu neposedí dlho.
Už aj prví zlodeji vedeli, že je jednoduchšie ukradnúť cudzí kľúč, než sa babrať s pakľúčom. Preto si dávajte pozor, kam ich ukladáte.
Otvoril si okno a vpustil dnu viac zimy a svetla. Triasol sa. Bol šťastný? Nevie. Čo je vlastne šťastie? Dom s mnohými izbami? Nie. To je len materializmus. Šťastie sa nedá definovať v našom konkrétnom svete, a to všetkých privádza do šialenstva; preto prebehujú mnohými izbami, kým natrafia na knižnicu. Čo potom... Kníh je veľa a usporiadal ich niekto iný, kto tu teraz nie je.
Zotrel som prach z jedného miesta i tak po chvíli znova napadne späť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár