Keď som ťa videl dnes dvakrát, s úsmevom na perách, ako prichádzaš ku mne a vzápätí odchádzaš, bol by som ti odpustil čokoľvek. Úsmev patril mne; to preto. Stretnutie pohľadov na okamih postačilo a všetko bolo vysvetlené. Jeden okamih.

Pripomenul som si ťa, pretože si ťa neustále pripomínam a neviem si pomôcť. Sme v záhrade a tancujeme. Okolo nás je kopa kvetov a lampiónov. Na strope sú fresky a tie sa spájajú v jedno alebo rozdeľujú donekonečna.

Ty sa mi však vyhýbaš, a tak sa musím nanútiť tvojej prezencii. Pozrela si sa na mňa a predtým som to nevidel. Nik iný sa tak doteraz nepozeral. Prerušil som ťa, prekvapil a na tvári sa ti objavil rumenec; je krásny.

Točíme sa dokola v sále plnej schodov a miestností. Hľadíš na mňa a v myšlienkach bez slov sa bavíme. Si nádherná. Pozorujem dva oblé tvary tvojich horných pier, ktoré sa k sebe priblížili.

Dotkol som sa tvojej ruky, a to mi stačilo.

Dotkol som sa tvojich pier, a to mi nestačilo.

Odišiel som.

Splynuli sme.

 Blog
Komentuj
 fotka
divinatoire  28. 2. 2013 10:54
ako ste mohli splynut, ked si odisiel?
 fotka
ceruzisko  28. 2. 2013 15:08
kostrbatá štylistika, námet sa stratil sám v sebe
 fotka
lucinecka00  1. 3. 2013 01:49
velmi sa mi to paci
Napíš svoj komentár