V poslednom čase mi čosi chýba, no neviem prísť na to čo - i keď sa neviem ako snažím. Možno to ani nie je nič, len chcem aby to čosi bolo. Snažím sa o odhalenie. Márne. Niekedy sa to nedá rozprestrieť rukou. Príliš veľa hmly. Zaplní ju ďalšia na jej predošlom mieste.
Myšlienky. Tisíce.
Tento mesiac mi veľa dal.
Posledná žiletka má svoje čaro. Vydrží asi štyrikrát toľko, čo tie pred ňou. Strnisko šlo dole a spolu s ním aj nenávratné spomienky. Poriadne pritlačil. Pri navyknutej starej žiletke je málo pravdepodobné, že sa porežeme. Ak sa tak stane, sme o to viac prekvapení.
Niektorí ľudia ma časom prekvapia. Človek, o ktorom si myslíte, že ho veľmi dobre poznáte a zrazu... Keď ktosi zbadá krv, preľakne sa. Ani ja nie som výnimka. V minulosti však pitvy pomohli odhaliť kopu záhad ľudskej funkčnosti. Teraz tomu nebolo inak. Ten, kto "krvácal," som bol ja.
S novou žiletkou sa to vždy zdá jednoduchšie, ako trápiť sa s tou starou. Možno bol len on taký zarytý klasik, ale nemal rád zmeny. Vždy, keď bolo treba, snažil sa im vyhýbať. Prečo sa zbaviť čohosi, na čo má človek spomienku? Áno, iste, s novou to pôjde oveľa lepšie, ale ako dlho bude trvať, kým zapadne do predošlého stereotypu a vlastne nastane ekvivalent predošlej situácie?
Neodpovedal si.
Niekedy prekvapím sám seba. Myslím si, že sa poznám najlepšie zo všetkých, a pritom to ani zďaleka nie je tak. Sám sebe som najviac odcudzený. Na iných vidím reakcie, predpokladám modely správania, klasifikujem nálady. A u seba? Ničoho z tohto nie som schopný. Nevidím tam ten vzorec. Možno je chyba, že sa stále pýtam "Ako?," pričom by som sa mal pýtať "Prečo?" Ale na to prvé sa mi jednoduchšie odpovedá a skôr dokážem, že:
1 = 1
A rovná sa? Samozrejme, že nie. Ale tak sme sa dohodli. Z niečoho vychádzať treba. Aj v matematike, aj v inom systéme, ktorý sa tvári, že je axiomatický - pričom nie je.
Žiletiek je veľa, pomyslel si. A predsa už ani jedna nebude taká, ako je táto. Smutne vyťahoval zaseknuté chlpy spomedzi otupených čepelí. Časom každá stratí svoj počiatočný cveng. Už to nie je to, čo to bolo, a predsa je to ono. No, chápete to? Ani on to nechápal.
A ani ona to nechápala. Dvaja ľudia sa málokedy pochopia. Niekedy sa to stane a žijú spolu celý život. Inokedy nie a žijú spolu celý život tak či tak. A záleží na tom? A záleží jej na tom?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár