kde každé bábo si nečujne drieme,
sa zmorenými očami nám mihla
jak pred upírom sedlákova vidla.
Prenasleduje nás sťa hŕba faklí,
my bežíme; bežíme plne ľaklí,
preč od vervy, ktorá netvorov číha,
ukazuje na nich a kričí: "Fíha!
Zrite! Netvor! On z radu vyniká!"
Tu dostaví sa masová panika...
Ľud ihneď všetko do vlastných rúk berie,
beží, gniavi, za sebou len páperie.
Vampír do úkrytu sa derie. Čaká;
cez škáročku: Situácia aká?
Či je vzduch čistý, či je vzduchom i hmla,
či ho dáka gazdiná nepovšimla.
Nie? No vylezie on opäť, znova von.
Snaží sa zamaskovať, až napokon
stratí už svojej exotickej krásy,
hoc netvrdil by osve nikdy - asi -
stane sa z neho jeden z masy
a ani svätená voda nespasí
to, že bol raz, kedysi dávno, iný.
A teraz; je len malé zrnko hliny...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
gorgor
5. 11.novembra 2012 12:52
Dobré, ale... Nečítal si v poslednej dobe Hviezdoslava?
Napíš svoj komentár