Vyžarovala z nej enormná sexualita. Ako som tak sedel vo vlaku a v ruke Kerouac, myslel som len na jedno. Všetko iné šlo bokom. Spätne si spomínam, že chodbou šli samé mladé pekné baby. Videl som ich odrazy v zrkadle vďaka periférnemu videniu a cítil som aj ich prítomnosť povievajúc vo vetre v podobe parfumov a iných chemických zložením, ktoré chlapov priťahujú; ich feromóny nepustili môjmu podvedomiu slobodnú chvíľu. Aj tak som pozeral stále len na ňu a preťahoval ju kdesi na mieste, ktoré ani nemusím poznať, len sme tam proste boli a myslel som na bohapustý číry sex s predstavami rôznych polôh a neprítomnej istej časti jej odevu, striedajúc sa od polohy k polohe v nelogických sledoch s jediným zámerom.
Pravdepodobne to malo čosi dočinenia práve s oným Jackom. Ani raz sa na mňa nepozrela, takže som vedel, že z toho nič nebude. Keby tak učinila, vystúpil by som. Bolo by mi to v tej chvíli jedno.
Vlak sa pohol, moje mozgové bunky tiež a uvedomil som si, že bola opálená cez tie gebuziny, voľne dostupné v obchode, ktoré tak neznášam ako samotnú modifikáciu ľudského tela a akýkoľvek zákrok na ňom.
Potom si vezmete ženu, máte isté genetické očakávania na základe predostretej predispozície a narodia sa vám monštrá.
Ó sladká ilúzia, aká si len krásna.
Sebavedomie falošne vztýčené, ako americká zástava vo filmoch na vojenských stožiaroch v základni, vlajúc hrdo vo vetre.
Hormóny, amok, pomätenosť, ako krásne dokážu opantať človeka čo i len na chvíľu, zmýšľať za neho, rozumej, inštinktívne, ako keby bez zmyslov; je to krásny pocit nechať sa takto odviazať, pričom sa stále nechávam manifestovať len a len rozumom.
Keď príde čas uvedomenia sa, vlak sa pohne ďalej, koľaje jasne vyhranené a ja viem, že je to ten správny smer, hoci sa občas pozriem von oknom, aby som sa uistil kde som a kam idem.
Moja Venuša. Vždy ma najviac inšpiruje na napísanie príbehu žena. Je to krásne a zároveň aj desivé, pretože už teraz ľutujem tú, ktorá by chcela byť tá moja jediná. Som chlap, stále si nájdem a budem hľadať nové objavy, novú inšpiráciu. A keď vo mne tento pocit vymrie, môžem spokojne umrieť. Alebo sa oženiť?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
marttina
5. 5.mája 2012 16:49
uprimnost nadovsetko.
Napíš svoj komentár