A tak sa spolieham len na poslednú nádej svet(l)a presvitajúc cez okno, ktorá sa ku mne valí skrz biely prach; alebo len chcem, aby to tak bolo. Niekedy vidíme znamenia tam, kde nie sú, pretože sa naša myseľ s nami zahráva a javia sa nám zoskupené náhody ako osud, je to ale blbosť, myseľ, v tomto, dokáže vytvoriť priam nevyvrátiteľný konštrukt a poskladať puzzle s miliónom kúskov do pár sekúnd za nás.
A my veríme rozhádzanému obrazcu v celku, ako keď sme boli deti a verili sme v predostreté ilúzie nadprirodzena. V živote však supernaturálne pomáha len zriedkakedy.
S pocitom samovraždy vytváram nový obrazec, ktorý by sochár nazval dielom, ja si dovolím nazvať to pokusom. Pokusom o svoju očistu od myšlienok s ktorými by som najradšej urobil to, čo sa ony snažia vyvolať vo mne.
Niekedy ale On dá o sebe znať a pohladí mi tvár na znak toho, že mu na mne záleží. Ako aj teraz.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár