Len jedinú ženu som kedysi citom dával, tou si bola ty. Teraz, mám len hlavu položenú, neudržiac v nej nával, až som strapatý. Stratenú už dávno, premárnenú pasivitou, kričím: "Som vinen!" Teraz, mám len osamelé ráno s priepasťou frázovitou vnútorných vojen. Nie je žiadna iná, ktorá je na druhej strane tvojej rovnice. Teraz, mám len cieľ starého mlyna, že sa mi už nedostane tej, čo šteboce. Kedysi som dúfal, že nemôž večne platiť daň za svoje chyby. Teraz, mám len neskutočný úpal, chladné zábaly kladiem naň, stonám: "Ach, keby..." Blog 5 0 0 0 0 Komentuj