už nepomyslím, milá moja, píš mi...
Sedel na lavičke vo svojej záhrade, pozeral na poludňajšie slnko ponad odraz jeho oslepujúceho svetla, reflektujúceho sa od jazera, pred ktorým bola ľudská práca vtesnaná nasilu do matky prírody. V okolí len dvaja bodyguardi, dve brezy s tretinou lístia už žltozelenou.
Malá, vychodená, prašná cesta, po ktorej kráčala, sa točila kľukato pomedzi nízky porast trávy až k jeho trónu. Ničím nerušený oddych práve zažil interrupciu. Všimol si ju, až keď sa usadila ako kráľovná. Videl len jej purpurovo-čiernu siluetu s obrovskou čiernou guľou uprostred, spôsobenou zízaním do slnka. V rukách mala stočené papiere a na nich kresby.
Bez slova odkrútila prvý z nich a položila ho mužovi do lona. "Daj mi chvíľu. Nič nevidím." Bola prvá reakcia, a to ešte ani netušil, aká pravdivá a veľavravná. Obraz musel pridržiavať oboma rukami, pretože inak sa mu neustále stáčal do pôvodnej polohy. Narozdiel od slnka, nebol navyknutý aby na neho ľudia pozerali.
Po chvíli, keď si oči privykli, neveril vlastným očiam. Pozeral na kus plátna, kde bolo čosi ako pokus. Veľa biológov, chemikov alebo fyzikov by vám vedela povedať ako dopadne väčšina pokusov. Úplne bez citu a bez zmyslu pre detail. Žiadne emócie, žiadna výpovedná lehota. Len mechanické pohyby rúk i keď dosť precízne.
- "Páči sa ti?" Znela dychtivá otázka napriek tomu, že veľmi dobre vycítila odpoveď. V tomto majú ženy nádherný dar, ktorý im muži - uvedomelí - len ticho závidia. Pootočil hlavu jej smerom, pozrel do jej lona:
- "Ukáž mi ďalší." Potom pozrel do zelených očí. Prezrádzali smútok a sklamanie, avšak ani to nevidel. Takisto ako obrazy, ani duša nebola jeho silnou stránkou.
Na pôvodné miesto prvého položila nasledujúci a rozvinula ho, pridržiavajúc jeho ľavú stranu svojou ľavou nežnou bledou rúčkou, takže sa celá natočila jeho smerom a pravou rukou si upravila vlasy, ktoré jej nezbedník vietor zavial do tváre, vďaka čomu nevidela nič, len číre gaštany. Svojou pravicou si sám pridržal pravý okraj a pozeral ešte raz s novou nádejou. Opäť nič nevidel; len nakresleného krvácajúceho koňa a ženu, ktorá ho poháňa s anjelským úsmevom a ostnatou uzdou. "Fuj, to je nechutné!" Pomyslel si, ale nevyslovil to. Znova nepochopil jej úmysel, ako zväčša.
Potom, čo prešli spolu všetkých deväť obrazov, mu žena rukou upravila jeho nezbedné blond vlasy. Pozrel jej do očí, teraz to tam už videl. Pobozkal ju na pravé líce. Pomaly. Potom sa ich pohľady opäť stretli. "Na obrazoch nezáleží, si nádherná."
- "Tebe je jedno ako sa cítim, hlavne, že vyzerám dobre."
- "Tak som to nemyslel."
- "Tak si to povedal."
Nechápal. Keby to chápal, už by na ňu nedokázal pozerať, teraz však neustále hľadel. Ona odvrátila zrak prvá, smerom na svoje kresby už samé od seba zahalené od hanby v jeho lone, objímajúc sa navzájom na znak pochopenia. Slza stiekla na stehno. Chytil ju za inkriminované miesto: "Prepáč, čo mám robiť? Nauč ma to."
- "Keby si cítil to čo ja, dávno by si sa to bol naučil." Odpovedala, ale predtým sa usmiala, pretože ju to tak či tak potešilo.
- "Prečo si si ma potom vybrala?" Opýtal sa sebaisto.
- "Ty si si vybral mňa." Teraz už aj on videl jej hnev.
- "Dobre teda..." Odtlačil ju od seba odvrátil svoj zrak, schmatol obrazy a hodil ich na zem. "Tak choď a nevracaj sa." Konečne ju oslobodil. Teraz ho už nemilovala a ani sám nevedel akú službu jej tým vykonal. Príde na to až neskôr, s odstupom času, ale bude mu potom za to vďačná.
Odišla preč, obrazy nechala na zemi, kde nad nimi prevzal konečne plnú moc vietor. Celý čas mu nešlo o nič iné, len aby bol pánom situácie. Teraz sa mohol realizovať. Zavial jej riadne do chrbta, do jej ružovo-fialových šiat...
Odišla a ja som sám,
inú ďalej nehľadám.
Nevráti sa nikdy viac
a ja, svoj čln ukotviac,
padol som do reality;
raz to nadobudneš i ty.
Veľa ľudí chce vrátiť čas a zamýšľa sa nad minulosťou, čo by sa stalo ak... Ak... A tak ďalej. Niekedy je lepšie nespomínať a nepremýšľať, ale radšej myslieť a žiť. Minulosť nás ovplyvňuje, zanechá svoje čaro, avšak, treba ísť vstriec tej prašnej ceste a niekedy aj proti vetru a piesku, sem tam sa zastaviť, chrániť si oči, ale po oddýchnutí pokračovať ďalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár