postavy priam perfektnej,
potom prišiel predsa problém,
počkať, počkať! Hneď vám poviem:
Pozerala priamo hľaď,
pritom pekne písala;
písala len prvý pád,
potmehúdsky primalá.
Pozoroval som jej vňať,
začal ju mať - Počkať! - rád.
Presvedčil ma prvý cit,
ktorý prešiel pevný kryt,
prenasledoval budúci,
pichlo ma, pich, pich! Pri pľúci.
Podišiel som presne skrz,
prstom po tom prašnom dne;
panovačne prešvihla
pri mne plne úprimne.
Skrz podivných podôb múz,
plavé vlasy - Pich! - ihla.
"Prestaň!" Ja povedal som,
prikryl pery nánosom,
pominuli sme pozatým,
pomaly sa predostrel splín.
Venované Zuzke.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár