Podelené delenie

Zasa sám.
A zas tma.
Nič nemám.
Kúsky skla.
Stojí sen,
nehybne.
Viem, že len
som na dne.

Režem sa
do žily.
Tá krása,
môj milý,
je naša?
Je moja?
Tu fľaša
pokoja.

Rozbitá.
Leží si.
Dokmitá
akosi
a padám
a bádam;
estrádam
sa poddám.

Kedysi,
vraj, plná,
akási,
priam, škvrna.
Teraz, už
ostala
len kaluž
ospalá.

Zriem hmlisto,
cez dym tmy,
špín na sto,
ukrutných.
Stekajú...
Rukou, tmou -
A mám ju! -
lakomou.

Dostal som,
čo som chcel,
prínosom
nočných ciel.
A mám ju! -
veru tak,
zabijú
zmysly. Však?

Kúsky skla
na zemi.
Neprišla,
zle je mi.
Idem dnu,
opitý,
zabudnúť
na city.


Venované Piotre.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu