Začalo to vo mne tým, akonáhle začala s vetou zážitku za stavu opojenia alkoholom. To by ešte nebolo nič nezvyčajné, lenže keď im sedíte oproti viac ako päť hodín a touto prerekvizitou sa začína každá jej životná skúsenosť, no nedalo mi to konať inak. Ešte sa aj vystatuje, že pije už od trinástich, vďaka čomu má už neúrekom zážitkov. To je akože vec s ktorou sa treba chváliť?
Bola asi stošesťdesiatpäť centimetrov vysoká, vo veku približne dvadsaťdva rokov, mala dlhé, hnedé vlasy končiace v časti spodného oblúku lopatkovej kosti. Farba očí korešpondovala s farbou vlasov a taktiež s jej koženým opaskom a ekvivalentne materiálnymi vysokými čižmami. Na štíhlych, dlhých nohách modré, obtiahnuté rifle, telo pokryté do žltej, umeloidnej mikiny, krk zahalený bielo-sivo-čiernou, bavlnenou šatkou. Na oboch rukách mala po dve čierne gumičky. Ich účel mi unikal.
Chcel som pre ňu to najlepšie; teraz nebola opitá. Zrazu zazvonil telefón. Peter to zdvihol, otočil sa na ňu a povedal, že to bude na dlhšie. Odišiel na WC...
A to nemal robiť.
Keďže tam okrem mňa a nej nikto nebol, prispel som do jej repertoára tým najkrajším zážitkom aký si len môže predstaviť. Podišiel som k nej a začal som ju vyzliekať. Najprv sa divne zatvárila a potom sa začala brániť a zvyšovať intenzitu hlasu. Vytiahol som teda šatku zo zovretia jej krku, vykrútil jej ľavú ruku za chrbát a napchal jej svižne šatku do úst, všetko v jednom okamihu. Pre istotu, aby som predišiel ďalšiemu incidentu, som jej jemne kolenom naznačil čo sa stane s jej rebrami na pravej strane, ak to nabudúce nebudem naznačovať jemne. Opasok sa jednou rukou rozopína dosť ťažko, ale keď má človek dobrú motiváciu, ide to. Mala biele, zamatové nohavičky a rifle tesne nad kolenami. Milujem bielu spodnú bielizeň.
Milujem bielu spodnú bielizeň, v tomto prípade doslova. Druhá vec ktorá ma prekvapila, mimochodom prvá je tá, že mala voľnú druhú ruku, ale šatku si z úst nevybrala, že po istej chvíli sa prestala brániť. Pustil som jej ruku, stiahol nohavice nižšie a otočil som si ju tvárou v tvár. Pozerala sa chvíľu na mňa, potom zatvorila oči. Keď som zistil, že už nemám rád biele nohavičky, oči opäť otvorila. Vybrala si šatku z úst a vytiahla si rifle spolu s bielou na pôvodné miesto. Posadila sa a dívala sa bezducho do prázdna.
Náš vinník sa vrátil na svoje pôvodné miesto, no ona si ho ani len nevšimla. Vôbec nič mu nepovedala. Slzy jej začali stekať po tvári až do lona. V tom sa jej opýtal: "Čo ti je?"
Pozrela sa na mňa a odpovedala: "Asi som si zlomila ruku." Celý čas pri tom a ani potom zo mňa nespustila svoj zrak.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
marttina
17. 11.novembra 2012 13:45
Napíš svoj komentár