Ich pocity, sťa klaustrofóbia; ver mi, že každá je taká.
Niečo na nich neustále mätie. Avšak neviem, čo to je.
Prehrabávam sa cez ich zovretie i keď si vravím stále nie.
Problém je, ony sú strašne krásne, všetko na nich ma napraví,
oplatí sa im skladať básne, tak to má byť, hoc som váhavý.
Sú cukor, sú korenie, sú krídla; sťa letná noc pri jazere,
sú peklo s opätkami, spravidla obtiahnutý šat na sebe.
Odveký problém so ženami je, že ja milujem problémy.
Sám som si vedomý, ako to znie. Ale predsa, dobre je mi.
Ťažko ju nájsť i keď je ich veľa. Nenávidíš nemiluješ;
vieš, že aj ona by to tak chcela, a predsa schvaľuješ krádež.
Ukradla si si ma svojím ahoj a zabila svojím zbohom.
Prekryla cez tvár ten čierny závoj a zmizla za prvým rohom.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
ah, evidentne som aj ja tatar (ach) posledna veta hadam chapes co tym autor chcel povedat.
Napíš svoj komentár
Prekryla cez tvár ten čierny závoj a zmizla za prvým rohom.
Toto sa mi na tom pacilo najviac. Asi preto, lebo sa viem k tomu najviac priblizit emocionalne.