vykrikujú všetky pľúca
navôkol.
Žijeme si vedľa seba,
teraz, nám nič viac netreba,
len pokoj...
Blízko teba si tak ležím,
pokojne, pod plášťom Božím
starneme.
Naľavo ty, napravo ja,
dotýkajúc sa okraja
podstaty.
Boli sme tu, zanechali
genetický rozkvet malý
po sebe.
Prežili spoločné časy,
plné rôznych nálad, asi -
zbytočne?
Hoc daromné sa to zdalo,
stačilo mi aj to málo
s tebou.
Nevidím už obraz teba,
cítim len, že mi ťa treba;
naveky.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
najviac mi ucarovala prva strofa - to mozno raz aj odcitujem ked na to pride a dostanem povolenie.
celkova atmosfera z tej basne je tak sladko-smutna, az ach. vyvolava to vo mne dojem akoby som po prvy krat citala o nestatsnej laske nejaku basen.