Dva čierne kruhy na ktorých spočinul môj zrak ma zarazili. Odrazené na dne sietnice reflektovali pocit, ktorý by som nerád priznal, a predsa.
Budúca kráľovná, ktorá operuje za oponou a pomaly napĺňa jedom moje žily.

Povedal som si, že sa toho vzdám, no tá prezencia a jej neustály nátlak mi nedajú chovať sa inak. Zamyslel som sa ani neviem na ako dlho...
Jedom šťastia, ktorý po poslednom cykle vyústi v eufóriu; za oponou, kde pod padajúcimi dverami nazhromaždí vankúše, aby bol dopad ľahší.

Videl som - ťažko to opísať - videl som všetko, čo som vidieť chcel a nevidel, čo vidieť mám. Vždy sa to takto začína a postupne sa jedno prelína druhým, až je ním na konci pohltené.
Striktná pani bez kompromisov, ktorá vie, kde je koncentrovaná moc a ako ňou ohýbať vo svoj prospech.

Retrospektívne sa na to dokážem takto pozrieť v jednom okamihu, v tom okamihu; dokonca aj teraz, privolať si to, avšak aj tak sa tomu len sťažka bránim.
Jej prospech je však uniformný, pretože sme jedno i keď sme dvaja.

A tak som sa radšej prestal pozerať na jej nádherné náušnice a čiernu tvár. Odvrátil som zrak a venoval svoju pozornosť svojmu spolu-sediacemu spoločníkovi.
A srdce (bi)je o čosi veselšie.

 Blog
Komentuj
 fotka
piotra  6. 12. 2012 21:16
"Videl som - ťažko to opísať - videl som všetko, čo som vidieť chcel a nevidel, čo vidieť mám."
Napíš svoj komentár