Nervozita vo mne stúpa.
Poď, buď dnes dokonalý princ,
nebuď tak sebecky skúpa.
A ja Ruženka šípková.
Z diaľky noci sledujem
tvoju hviezdu a naše sny.
Lež, je to márne, dávno viem,
cítim však pocit prekrásny.
Prosím, odíď z mojich s(n/l)ov!
Zbav ma tých nočných nezmyslov!
Prikry rukou nežne oči,
nech nekričím: "Chcem byť s ňou!"
Nech ju pošlem do... Inej (hemi)sféry.
Z prsta tečie starý cit
na zem, do prachu a špiny.
Nuž, začnem pritom znova (p/ž)iť,
ja nebudem už raz iný.
Prosím a nosím žiletku
a so širokým úsmevom,
uzriem ju tam skazenú, na
očakávaní vzpriamenom
so skrvaveným kolenom.
Z jablka som odhryzol,
otvorila sa mi rana,
tu krv steká na parazol,
stará, čierna, nevypraná.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár