Tichí ľudia sú, na druhej strane, strašne inteligentní. Potom čo prehovoria, prelomia ilúziu...
Asi si zle sadám, ale keď nemám na výber, môžem si vlastne sadnúť dobre? To som ale zasa na začiatku.
Ja bývam ticho... Mojím snom bolo byť iluzionista. Ten ich dialóg sa nedá počúvať, a predsa klamem, pretože ho samozrejme "chcene" počúvam. Ešteže sa viem ovládať. Vnútorne sa smejem po asi každej druhej vete z trápnej absurdity a triviálnosti ich problémov. Ľudia sa za každú cenu snažia o nejaký vzťah či už je to klasický gýčový, zvaný láska alebo ten bežnejší, priateľstvo; ale načo ich umelo vytvárať a udržiavať, ak viem, že to nemá perspektívu? Iba čo len zbytočne investujem do akcií, na ktorých v budúcnosti prerobím, ak náhodou neskrachujem.
Radšej by som robil niečo iné, ale keď dvaja ľudia konverzujú pri sedemdesiatich decibeloch, nieto divu, že ich musím počúvať. Cestovanie v koči nie je až také skvelé ako tvrdí väčšina ľudí z vyššej vrstvy. Dostanem sa síce pohodlnejšie, po telesnej stránke, na nejaké konkrétne miesto, určite lepšie než jazda na koni, ale po duševnej zasa... Poľavím svojej duši: "Mohli by ste, prosím Vás, do riti, byť ticho!?" Ticho. To som presne chcel. Tie prekvapené pohľady, mali by ste ich vidieť, ťažko to opísať. Dosiahol som čo som chcel, ba ešte aj s prídavkom. Kamaráti už síce nebudeme aj tak, degenerovať by som nechcel.
Pretvárka je ďalšia z typických ľudských zvykov. Nikto nehovorí to čo si myslí, ale to, čo si myslí, že si má myslieť podľa toho, čo si o ňom bude myslieť ten druhý. Ľudská myseľ je v tomto priam brilantná a dokáže konštruovať neuveriteľné klamstvá. Keď poviem rovno ako to je, dostane sa mi týchto pohľadov.
Zastavili sme. Konečne. Čas vystúpiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár