Dýcham zhlboka. Na krku pulzuje žila. V hlave cvakajú neuróny. Centrum hnevu je v plnej ráži. Naokolo vymizli ľudia. Odohnal som ich. Neznášam sa. Je noc. Mesiac sa mi smeje. Hodinky chichocú. Pijem z fľaše. Čistá voda. Chladí. Upokojuje.

Tieň v tme sa pohol a nasledoval som ho. Nevidel som kam, v(e/i)del som však cestu. Nikdy som tu nebol, a predsa som sa nebál. Bol som zvedavý. Šiel som zahalený čiernou; ani neviem či som bol oblečený alebo či bola zima. Nezáležalo na tom. Na ničom, len na tom jednom.

Modlím sa. Inak. Neverím. Dúfam. Nádych. Výdych. Cyklus. Podopretá hlava. Rozrytý nos. Vytrhané vlasy. Zaslzené oči. Hnev. Tik v perách. Prehltnutie.

Tieň naverboval nových bratov. Šiel som za nimi. Už som bol príliš ďaleko na to aby som sa teraz vrátil. Musím vedieť kam som až schopný zájsť. Ako hlboko. Čím ďalej, tým rýchlejšie postupujeme. Nevidím už nič. Už ani seba, stratil (som) sa.

Bezvládnosť. Beznádej. Všetko bez. Grimasa. Potiahnutie nosom. Kašeľ. Ospalé oči. Zahmlený pohľad. Kývnutie hlavou. Bolesť v nohách. Stŕpnutie.

Podišiel som na miesto, kde sa všetci moji spoločníci otočili a čakali čo urobím. Nič som nev(i/e)del, ale tušil som... Čosi. Neviem, čo to bolo. Napriek pocitu som spravil ďalší krok a padám, bola tam jama - práve na to vyčkávali. Teraz už len klesám, idem dole a niet mi pomoci. Už len vyčkať na dopad a možno sa otrasiem a budem schopný vstať.

Stále ma však lákajú siluety.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár