chcel by som sa radšej spláchnuť,
kopem si len tak do vetra
a pľujem smerom k slnku,
vidím cestu, tá ma stretla,
čakám, veď deň raz musí zmĺknuť.
Rád dám jed do svojej krvi,
vo všetkom chcem byť vždy prvý.
Jedna noc navyše
by ma mohla zabiť.
Môj rozum kolíše,
a tak sa neviem vyjadriť...
Ty a víno ma viete vyviesť z miery, rád pritisnem si k obom pery.
Tridsať nocí a tridsať dní
som ti tvrdil: "Toť posledný."
A bol to, veru, krutý boj
a neustály nepokoj,
chcel som ho vyh(r/n)ať, stoj, čo stoj,
nepomohlo ani: "Bože môj!"
Rád dám jed do svojho tela,
viem, že aj ty by si chcela.
Jeden je primálo,
"jeden" zas priveľa.
Či to za to stálo?
Neviem. Nie sme blízko cieľa?
Ty a víno ma viete vyviesť z miery, rád by som pritom, však, zostal celý.
Na pobreží maják bliká,
priťahuje námorníka.
Plaviť sa som pozabudol,
preto ďalšiu fľašu pijem,
vkladám odkaz a hádžem dol,
žiaľ nemám žiaden včasný príjem.
Rád dám jed do svojho vnútra,
nech len okno si ním kútra.
Keď to na mňa príde,
hľadám ďalšie sústo.
Kde si? No už nikde...
Ja vravieval som (s/t)i: "Skús to."
Ty a víno ma viete vyviesť z miery, no zanechávate vo mne diery.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a možno som zas mimo.