Pomáhala som ocinovi pripevňovať ozdoby na strechu. (oci sa chce silou-mocou stať Američanom A tak sme vešali, vešali....Ja som mu dole držala rebrík. Hore by ma neprinútil vyliezť ani za svet. Som známa tým, že radšej by som sa nechala doštípať osami, ako vyliezť na rebrík Proste trauma.
Oci vyliezol hore a zakričal na mňa, vraj že sa mu rukáv zacvikol o nejakú lištu...No neviem, moc som ho nevnímala, lebo som sa bála že sa mu dačo stalo.
Bola som teda nútená vyjsť hore za ním a skontrolovať situáciu.
Tak som si vyšliapla na prvý schodík rebríka, druhý, tretí....A tesne pri streche som zacítila, ako sa pomaly odliepa a ja padáááááám a padáááám.
Dopadla som úplne úžasne, len tak tak ze sa mi nepoškodila chrbtica alebo tak. Nadôvažok mi do tváre ešte padol rebrík (to aby ma to nemrzelo
Nevadí, ja beriem veci s úsmevom, preto som sa rozosmiala a chcela postaviť, že to hneď vyrozprávam mamke lenže, ako som sa chcela postaviť tak sa mi podlomila noha a no....Museli sme ísť do Nemocnice. Zistili sme, že noha je zlomena a tak som ako taký prvý predvianočný darček vyfasla barle.
PS: Ani by ste neverili, aké je ťažké na tom chodiť!
PS2: Keď sme čakali na rentgen, ocino mi úplne plný viny pošepkal, že žiadny rukáv sa mu nikde nepricvikol, len chcel, aby som sa už konečne nebála rebríkov. Tak taký on je vynaliezavý, klamár jeden
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
anjelik4195
16. 12.decembra 2007 19:47
waaw to je teda zazitok
Napíš svoj komentár