Ruka zahalená v červenej uzlíkovej rukavici pomaly, ale isto stíska kľučku k dverám domu jej kamarátky.
„Ahojte!“ V tichej hudbe jej obľúbenej piesne ozývajúcej sa z izby počuje slová:
„You´ve got a friend in me
When the road looks rough ahead
And you´re miles and miles
From your nice warm bed...“
„Zasa naša obľúbená?“ Vojde so širokým úsmevom do izby.
„No konečne! Meškáš 5 minút!“ Ironicky odvetí Lenka a oplatí jej úsmev.
„ Tak prepáčte, no! Cesty sú plné snehu! Cítim sa tu ako na severnom póle!“ Zatiahne Kika urazeným hlasom...
„Ale nieee, čo sa bojíš, robím si srandu! No! Poď už, sadaj! Ideme na ten film! Andrea, pusti to už!“ Panovačne rozkáže Lenka.
Andrea len ticho odpláva k prehrávaču, z tvrdého obalu vytiahne DVD s nesmrteľným filmom „Denník Bridget Jonesovej“ a zakričí na mladšiu sestru, ktorá usilovne pracuje v kuchyni na plnej mise maslových pukancov, aby im ich doniesla. Tá ich o chvíľu s poslušným pohľadom a bez obvyklých sťažností a nadávok, nevedno prečo, donesie vo veľkej, žltej nádobe.
„Ďakujem!“ Dodá Andrea posmešne a na svojej sestre vidí, že by chýba len málo, aby jej opäť bezočivo vyplazila jazyk a dodala pár vulgarizmov. Tá sa však nakoniec ovládne, ale nedokáže ani odpovedať, len sa násilne usmeje falošným úsmevom.
„Novoročné predsavzatia Bridget Jonesovej:
NIE, NIE, NIE!
- Nebudem piť viac ako 14 pohárikov alkoholu týždenne
- Nebudem fajčiť
- Nebudem vyhadzovať peniaze: na mašinky, čo vyrábajú zmrzlinu a cestoviny, či iné kulinárske vynálezy, ktoré sa u mňa aj tak neuplatnia, na knihy nečitateľných autorov, len aby sa impozantne vynímali v knižnici, na extravagantnú spodnú bielizeň - načo, veď aj tak s nikým nechodím
- Nenechám sa zavaliť došlou poštou
- Nebudem chytať nervy kvôli mame, Une Alconburyovej ani Perpetue
- Nerachnem sa bezhlavo do chlapa, novému vzťahu musí predchádzať zrelá úvaha...
ÁNO, ÁNO, ÁNO!
- Budem ignorovať cigarety
- Povyhadzujem z bytu všetky zbytočnosti
- Rozdám bezdomovcom šaty, ktoré už dlhšie nenosím
- Budem piť menej ako 14 pohárikov alkoholu týždenne
- Budem pracovať na vyššom sebavedomí
- Budem jesť viac strukovín
- Budem zakladať fotografie do albumov
- Vykročím z postele, len čo sa prebudím...“
Opäť, už asi po piaty krát sa smejú na týchto starých, trápnych, otrepaných slovách. „Áno, áno, áno, dámy. Uvedomujete si, čo tu práve zasa robíme?! Je 14.02., Valentín, a my zas a znova, bez chalanov, sedíme natlačené na Andreinej malej posteli, napchávame sa pukancami a smejeme sa na slovách, ktoré sme už počuli asi tisíci krát.“ Pozrie sa im Kika obom vyčítavo do očí, no vtom sa zasa pustia do výbuchu smiechu, ako vždy, keď sa pokúša o vážnu tvár.
„Čo je zasa? Ste ako zmyslov zbavené!“ Odvetí, no vzápätí sa už aj ona váľa po posteli a smejem sa tomu, aké sú bláznivé...Nie, vlastne nesmeje, to je slabé slovo...
O pol hodinu sa však už všetkým trom lesknú očí od sĺz pri tej najromantickejšej scéne celého filmu. Zrazu si spomenuli, aké by to bolo mať chalana... Vtom sa však Andrea postaví, zažne svetlo, ktoré ich samozrejme, všetky oslepí a vytiahne DVD.
„Hééééj! Čo je?! Prečo si to vypla?“ Kričia na ňu Lenka a Kika.
„Baby! Veď mi vážne reveme nad takýmto nezmyslom.“ Skonštatuje a hodí DVD do koša.
„No a?! Veď zasa nemáme chalana!“
„A čo?!“ Pozrie sa obom zhovievavo do uplakaných očí a začne rozprávať, ako skončili všetky ich doterajšie lásky... Bolesťou, plačom a smútkom. Áno. Minulosť odetá v čiernych šatách. Pre pohreb ich citov.
„Máš pravdu!“ Ozve sa po pol hodine Lenka a začne spomínať na to bezstarostné leto a chvíle bez chalanov. Chvíle strávené len medzi nimi troma. Úprimné rozhovory, spoločné slzy, utešovanie, konštatovanie, záchvaty smiechu, ale aj každoročný Valentín. Single Valentín. Ale za to oveľa hodnotnejší, ako sviatok strávený v náručí nejakého týpka, ktorý by neskôr aj tak odišiel. Bol to „ich sviatok“. Nie zaľúbený deň, ale spomienka na ich kamarátstvo. Priateľstvo tých dievčat, ktoré stáli pri sebe vždy, či v ich živote pršalo, alebo svietilo slnko. Bez hraníc...
„Človek zomiera toľkokrát, koľkokrát stratil priateľov“ Povedal raz niekto múdry. A mal pravdu. Pri strate kamarátstva sa duša delí na časti, spieva jednu z tých najsmutnejších piesní. A preto nechcem nikdy zabudnúť na okamihy strávené práve s vami dvoma. Vy ste tí ľudia, ktorí stáli pri mne, pri akomkoľvek sklamaní. Pri ktorejkoľvek prehre.
Pretože, keby ste skákali z mosta, neskočila by som za vami, ale by som vás chytila za ruku a vytiahla späť a keby ste sa ma spýtali, či ste mojimi kamoškami, povedala by som nie, pretože vy ste nielen priatelia, ale aj dve dôležité časti môjho srdca a duše...
Ďakujem vám za všetko. Za všetky okamihy strávené s vami. Za každý úsmev, slovo, ale aj slzu. Ďakujem, že ste tu vždy pre mňa, keď to najviac potrebujem...
„Radšej stratiť milión chalanov a preplakať stovky nocí kvôli nim, ako stratiť vás!...“ „Keď plačete, plače aj nebo, pretože vy ste anjeli, ktorí sa im stratili...“
„Milujem život aj preto, že ste sa v ňom objavili vy.“ ....
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár