Tvoje oči vravia: „Neboj sa!“
Telo vraví: „Utekaj!“
Zdrvenými prstami sa ti dotýkam pohľadov
Vyvolávaš vo mne pochyby
Už ťa nevídám v snoch
Chcela by som ťa stretnúť na preplnenom mieste
sadnúť si do kaviarne a dať si dvojitú kávu s citrónovou šťavou
Hojdať sa na gaštane
Stáť pod mestskou bránou a držať sa za pocity blaha
Ležať na zrúcaninách zbúraných domov
Dýchať vôňu čerstvých borovíc
Vykúpať sa v chladnom letnom daždi
Lietať na západ s vtákmi a najesť sa oblakov až o puknutia
Čítať z minuloročných novín udalosti zajtrajška
Dirigovať sladké skladby alkoholikov
Tlieskať mimo rytmu neforemným tónom sladkých melódií
Kráčať po uličke plnej mužských sĺz
Usmievať sa na seba cez zahmlené okná zablatených traktorov
Volať si za každých podmienok,
či prší, či hreje, či sme len samy
Pozerať sa na svoj obraz v zašpinenej rieke plnej lúčnych kvetov
Tváriť sa vážne pri narodení šteniatok a smiať sa pre trápení sa iných, aj nás
Popíjať nektár z hrdzavých džbánov minulosti
Jesť deravými nožíkmi z hlinených nádob stredoveku
Počúvať hlboké tóny rozopnutých košieľ
Behať po kopcoch budúcich svetov
Recitovať ľalie a skladať poctu zhnitým kvetom na lúke
spať na drôtoch vyčnievajúcich z našich sŕdc
Rozmýšľať nad udalosťami predošlých životov
Toľko a ešte viac by sme mohli robiť, ale nerobíme...my...sme...len ďaleko od seba
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár