Tichá, príjemne upokojujúca tma lemuje postavu, nevšedne skrútenú na lavičke. Zrýchlený dych, bledá tvár a neprítomný pohľad napovedajú, že zrejmé nie je všetko v poriadku. Uvedomil si to až keď prišiel bližšie, pretože cez tmavý tieň listnatých stromov ju nebolo dobre vidieť. Zradná myšlienka, pokračovať ďalej vo svojej ceste, bola ihneď nahradená ľútosťou ktorú v ňom vyvolala, keď sa snažila postaviť.. Nadmerné množstvo alkoholu ju však posadilo naspäť. V beznádejnom stave, snažiac sa zdvihnúť rozbitý prehrávač, započula rýchle kroky a... Svetlo? Cez zatiahnuté žalúzie prenikol do izby len tenký paprsok slnečného lúča, ktorý jej pristál rovno na bledej tvári. Zdesene vyskočila z postele ktorej príjemné teplo, vystriedala chladná dlážka. Strachom zovreté všetky zmysly ju silno pribíjali k zemi, no zvedavosť patrila k silnejším stránkam jej osobnosti. Opatrne prešla k pootvoreným dverám do vedľajšej izby, kde sa nachádzal biely stolík s lampou, nedopitou kávou a kľúčami. Vedľa neustlanej postele ležala kniha, dve tašky, čiapka a fľaška s minerálkou. Postupne prešla všetky časti trojizbového bytu, ktorý ju presvedčil, že okrem nábytku, zariadenia a zopár harabúrd pozná v tento moment len ticho a prázdno. Keď zistila, že je sama strach dal priechod ďalším nepríjemným pocitom ako nevoľnosť a nepredstaviteľný smäd. Vzala do rúk príjemne vypadajúcu fľašku s vodou jahodovej príchuti, ktorá akoby pre ňu nachystaná na kuchynskom stole lákala jej smädné ústa. Príjemný pocit z uhaseného smädu vystriedalo tisíce bleskových otázok, ktoré jej vírili v hlave s nepríjemným prírazom bolesti spôsobenej dozvukom minulého dňa. Oči jej skĺzli na nenápadný lístok, prilepený na fľaške. "Ahoj, prepáč, musel som ísť do práce. Prídem o 16:30. Zdrž sa koľko chceš, rád ťa spoznám triezvu. S pozdravom, Peťo. PS: V chladničke by malo byť nejaké jedlo, poslúž si. ". Vďačnosť a hanba ktoré ju sprevádzali pri čítaní krátkeho odkazu sa stratili, akonáhle sa obzrela na vysiace hodiny nad chladničkou. 16:13.. Čo to má znamenať? Prespala snáď polku dňa? Musí ísť rýchlo preč! Očividne zaslepená strachom s priamou konfrontáciou so svojím záchrancom, si ani neuvedomila, že jej veci ostali v izbe.. Spala oblečená, čo bolo jej jediné šťastie pri rýchlom ústupe do šíreho sveta. Posledné čo by jej "chýbylo" sú zvedavé pohľady na faux pas ktoré by pyžamo či spodné oblečenie určite vyvolalo... Keď sa vrátil domov, unavený z brigády, ktorá mala obohatiť už tak pestrý študentský život, očakával príjemnú spoločnosť v podaní cudzinky, ktorá v ňom vyvolala pocit zodpovednosti a starostlivosti, no jediným objektom jeho záujmu sa stala poloprázdna fľaška s načervenalou vodou a na nej lístok s úhľadným nápisom "Vďaka".. Chvíľami ho sprevádzala myšlienka, že je maximálne neslušné sa nepoďakovať osobne. No po hlbšom uvážení vedel, že sa pravdepodobne ponáhľala domov za vystrašenými rodičmi, ktorým bude musieť všeličo vysvetliť. Pre túto chvíľu, hodil celý príbeh za hlavu a venoval sa svojím dokonale naplánovaným podvečerným aktivitám, učeniu, behu a počúvaniu výberu svojich obľúbených pesničok pri večeri. Čas prítomného dňa sa krátil a tak s unaveným krokom kráčal do svojej neustlanej postele. Prekvapil ho pohľad na dlážku v susednej izbe, kde ležala cudzia taška a v nej okrem iných vecí aj rozbitý MP3 prehrávač... Po chvíľke práce sa mu podarilo dať ho dokopy a so záujmom sa pustil do počúvania neznámych piesní.. O niekoľko dní strávených v myšlienkach naň sa konečne rozhodla.. Musí ho ísť navštíviť. Nebude to hlúpe.. Veď jej pomohol a chce sa mu poďakovať. A mimo to zabudla si tam veľa vecí. Ale.. Čo keď to bude nevhodné.. Veď ju videl v tak úbohom stave.. Všetky tie otázky, ktorými ju bude sústave zasýpať,... To radšej nie. No môže to byť veľmi príjemný človek s ktorým si vybuduje krásny priateľský vzťah... Zaviazala si šnúrku na topánke a pustila sa do ďalšej priadze myšlienok, ktoré ju sprevádzali pri večernej prechádzke. Všade okolo bolo rušno, pretože krásny večer spríjemňovala atmosféra predstavenia na námestí. Nikto si nenechal utiecť týždeň slávností, ktorý bol výnimočný práve pre toto mesto. Pri pozorovaní množstva nálad ktoré vládli nad námestím ju zaplavil pocit nadšenia a záujmu. Smejúce sa dievča, žena napomínajúca syna, chlap s pivom, ktorý neskrýval dobrú náladu podčiarknutú efektom alkoholu, starý pán hrajúci na harmonike s úsmevom širším ako celá jeho tvár.. Unavená sadá na lavičku v parku. Okolie zahaľoval tlmený zvuk nekončiacej zábavy. Premýšľa. Váha.. Chvíľku len pozoruje.. No nakoniec opatrným krokom pristúpi. Prenikavý pohľad hnedozelených očí spočinul na jeho tvári. Krásne čierne vlasy držala po kope šiltovka, ktorá sa nápadne hodila k sfarbeniu celého, na pohľad športového, oblečenia. Nechápavý výraz v anjelskej tvári vystriedal milý, previnilý úsmev. Obaja boli potichu, no ich pohľad si vymieňal tisíce slov.. Po chvíľke zaznelo jeho meno, formulované ako oázka na ktorú už poznala odpoveď. Jemným pohybom mu podala ruku ktorej dotyk sa mu doslova vpálil do duše.. Po nádhernej noci strávenej nekonečným rozhovorom, veľavýznamnými pohľadmi a zábavnými príbehmi či aktivitami, nastal čas lúčenia... Dohodli si schôdzku ďalší deň o 16:30. Boli však príliš okúzlení jeden druhým aby sa opustili tak skoro.. Nevedomky strávili celý deň na kopci nedaleko mesta, ktoré už v túto chvíľku zahaľovalo prítmie... Vedela všetko o ňom a on poznal ju lepšie ako seba. Možno to bol len pocit... Či zložitá skutočnosť zahalená kúskom jednoduchého princípu porozumenia spriaznenej duše. Alebo nevedome si boli tak podobní, že strávili krásne chvíle prakticky so známou osobnosťou.. Ich život plynul spoločne pol roka.
Dnes by si mala 20 rokov a ja by som bol najšťastnejším človekom na svete. No je možné, že som práve pochopil, že to tak vôbec nie je. Tento príbeh som napísal, pretože v mojej duši už nemôže mať miesto. Žiť minulosťou znamená nebyť v prítomnosti a nepripravovať si budúcnosť. Ak ma nejaká čaká v tak nepredvídateľnom časopriestore, bola by to asi najväčšia chyba môjho života.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár