"Au! Ženská upokoj sa! Musím ti pripomýnať že mám bojové zranenie? To že mám silu dračieho rodu neznamená že sa vyliečim do 24hodín... skôr do 32... ale aj tak ma to ešte trochu ťahá tak pokoj." Narážal na svoj bok ktorý mu minulú noc dakto zo stráže prebodol. Ani nevedela prečo ,no prestala sa metať.
"Poslušné dievčatko." Uškŕňal sa potmehúdsky. Neudržala sa a jednu mu vrazila zozadu po hlave. Pozrel na ňu z nadvihnutým obočím. Obzrel sa aj pookolí. Všade bolo veľa ľudí ,veď boli skoro v centre mesta.
"Pre tentokrát to nechám tak...ak to spravíš nabudúce tak si ťa vychovám a nebudem Šetriť ani brutálnou silou ak to inak nepôjde. Musí tu byť dáka kázeň." Šepkal jej z úsmevom ktorý naznačoval ako sa na ten moment teší. Ju striaslo. Každý by si myslel že od nechuti ,no pravdou bolo skôr to že táto predstava by sa jej mohla aj pozdávať. Znovu si hlúpe myšlienky vyhnala z hlavy ,no v tej chvíli ju pohladil po zadku.
"Tse! Prestaň ma obťažovať!" Zasyčala na neho.
"Prečo? Lebo si o tebe niekto pomyslí že si ľahká žena? Na to si mala myslieť kým si ma mlátila." Znovu mu jednu struhla.
"Hej! Prečo ma stále otĺkaš?"
"Pretože ma stále obťažuješ."
"Skutočne? Keď ťa tak otravujem prečo ma teda hladáš?" Na sekundu bola bez slov, no rýchlo sa spamätala.
"Pretože som si myslela že na teba budem hrať milotu a vymámim z teba informácie... bohužiaľ som zistila že sa ani len nedokážem hrať na milú k takej osobe ako si ty!" Odfrkla rozhodne.
"Ach tak! A o aké informácie ti to šlo? Veď môžeme mať aj priateľskejší rozhovor." Prehodil zo zamysleným výrazom. Preverovala si ho pohľadom.
"Ako to myslíš? To sa ťa akože spýtam napríklad ...ako to že máš silu dračieho rodu?... a ty mi odpovieš?"
"To je zložité, ale ak by som to mal podať v skratke tak vďaka vede a modernej pokročilej dobe ktorá urobila chybu. S toho ti samozrejme nie je jasné nič ,ale lepšie ti to asi ani nevysvetlím ak sa spýtaš takto." Stále sa usmieval a jej to skutočne liezlo na nervi. O to viac že skutočne nevedela ako si to má vysvetliť. Videl jej zmätený výraz.
"Možno ti to trochu objasním keď si sadneme. Uvoľníš sa a nebudeš sa musieť báť verejnosti. Podráždene na neho pozrela.
"Dúfam že tým nemyslíš čokoľvek nekalé. Kam to vlastne mierime?"
"Uvidíš keď tam dojdeme. Nepredpokladám že sa ti to miesto bude páčiť... pre princezničku je to trochu príliš jednoduché ,no budeš to musieť dáko prežiť.
"Ach! Ešte raz mi povieš princeznička a znovu ti vrazim."
"Nemala by si v tom pokračovať... je to od teba príliš sladké. Je tu vysoké riziko toho že ak budeš ešte chvíľu robiť veci ktoré ma tak neskutočne dráždia opriem ťa o stenu za najbližším rohom a skutočne si zgustnem na tvojom rajcovnom vzdychaní o zmylovanie..."
"Zmylovanie? Prosímta! Ty také slovo aj poznáš?" Nadvihla obočie.
"Nebojsa. Zmyloval by som ťa dôkladne." Uškŕňal sa.
"Tak a dosť! Toto tu nehodlám počúvať. Idem domov." Nahnevala sa.
"Zase si rozkošná. Skoro až nadskakuješ od rozhorčenia. Zlatučké. Nemyslím si že odídeš."
"Skutočne?" Pozrela na neho samoľúbo akoby ju vôbec nezaujímal.
"Áno."
"A prečoby nie?"
"Pretože chceš vedieť čo som včera v noci robil na hrade a keď somnou pôjdeš tak sa to dozvieš." Po tej vete ihneď zbystrila pozornosť.
"Ja som vedel že sa dáko dohodneme." Uškŕňal sa na ňu ako tak prechádzali dlhou mestskou ulicou na okraj centra do malej pochybnej štvrte.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kikushek
5. 10.októbra 2008 20:29
wuaaaa uz aby bola dalsia cast x)
Napíš svoj komentár