"Som ... Lunette." Povedala opatrne.
"Krásne meno...škoda že aj jeho majiteľka nie je taká pekná." Povzdychol si Kai.
"Čo prosím?! Asi som zle počula!" Rozčúlila sa Lunette.
"No tak ,no tak dievčatko. Neurážaj sa predsa za pravdu. Nie si najhoršia ,ale nie si ani tá najväčšia krásavica."
"Ako sa opovažuješ?!" Rozčertene na neho zasyčala.
"Ešte som sa neopovážil, ale je asi čas začať. Mohli by sme začať peniazmi."
"Čo? Ja ti žiadne peniaze nedám. Budem kričať ak sa ma pokúsiš okradnúť." Vzdorovala mu.
"Ty si ale hlúpučká. Nechcem ťa okradnúť. Chcem ti dáke dať. Ak mi pomôžeš s určitou záležitosťou." Znechutene na neho pozrela.
"Nie som žiadna lacná štetka!" Vyhlásila. Nachvíľu na ňu zmätene pozeral a potom sa rozosmial.
"No, to síce nebolo to čo som myslel ale ak budeš mať záujem ja by som tebou nepohrdol...a možno je to tým že som sa dva dni plahočil cez púšť. Hmm čo ja viem?"
"Ty odporné prasa!" Udrela ho. V návale hnevu sa neovládla a venovala mu facku. Hneď ako sa zase upokojila jeho pohľad ju vystrašil a hrýzla si spodnú peru. Kai sa na ňu pozeral pobavene a akoby v hlave uvažoval nad strašným trestom pre ňu.
"Dievčatko...na to ,koľko málo zím si prežila si dáka drzá. Chceš aby som ťa naučil slušne sa správať k mužom môjho postavenia?"
"Pane...skutočne ma nikdy neučili ako sa mám správať k prasatám z chlieva ktoré rovnako smrdia ...takže mi odpustite moju neznalosť etiky." Kai zo seba vydal zvuk ktorý by sa dal prirovnať k naštvanému smiechu. Lunette so sebou bola spokojná a drzo sa usmiala. V tej chvíli ju však Kai chytil a trhol ňou k sebe. Bola zmätená a skôr ako sa stihla spamätať držal ju priamo pred sebou. Dokonca ju ani nenapadlo pokúsiť sa vytrhnúť mu zo zovretia ,iba na neho omráčene pozerala. Prisunul sa jej až k uchu a potichu jej doňho začal šepkať.
"Začínaš sa mi páčiť. Takže na tvojom mieste by som s tým radšej prestal aby som sa náhodou nezamiloval." Potom sa jej do ucha ozval jeho tichý pobavený smiech. Striasla sa od zimomriavok ktoré jej naskočili na koži po tom ,čo na uchu pocítila jeho dych.
"Pusti ju! Hneď." Ozval sa odkiaľsi známi hlas. Lunette sa prudko strhla a uvidela svojho brata na jeho koni spolu z dvomi ďalšími strážami. Ich kone nepokojne hrabali do zeme a odfrkovali. Natanael však pôsobil celkom pokojne a isto ,rovnako ako jeho zviera.
"A s kým mám tú česť?" Zdvorilo sa Kai usmial.
"Nevidím dôvod prečo by som sa mal predstavovať zlodejom." Prehodil Natanael nevýznamne.
"Máte tu skutočne zaujímavé zvyky. Dievčatá tu chrlia urážky a muži zase aroganciou." Natanaelov pokojný výraz sa zmenil do podráždeného. Nikto predsa nebude o ňom hovoriť že je arogantný a jeho sestra nevychovaná hlupaňa.
"Nechci ma naštvať. Dnes sa mi nežiada s nikým skrížiť meč."
"A mne sa nežiada ju pustiť." Usmieval sa Kai ďalej.
"Ach...Lunette." Povzdychol si jej brat a ležérne zosadol s koňa. Vytiahol meč a postavil sa pred Kaia akoby ho blížiaci súboj skôr obťažoval ako znepokojoval. Takto ho videla často. Tváril sa vážne a pritom akoby mu to aj bolo jedno. Možno to bolo tým že jej chcel pomôcť ale zdalo sa mu zbytočné zraniť alebo zabiť pri tom tohto muža. Nepoznala nikoho kto by z mečom zaobchádzal lepšie ako jej brat (okrem jej otca) a tak boli tieto dohady opodstatnené. Ani ona nemala chuť pozerať sa na zápas ktorý vznikol kvôli nej a skončí sa krvavo.
"Natanael...ja som nechcela...iba som si hľadala učiteľa a..."
"Nechaj to tak." Prerušil ju brat.
"Ó ,takže sa poznáte. Manželia?" Pýtal sa Kai ďalej.
"Na to nemusím odpovedať." Povedal znudene Natanael.
"No, to nie, ale bolo by to asi zlé keby som tu obťažoval čiusi ženu ...však." Usmieval sa.
"Kai...nerob problémy. Musíme ísť." Prvý raz sa ozval jeho brat.
"Ešte nie. Pán sa mi stále nepredstavil." Snažil sa ho dráždiť a pritisol si Lunette bližšie.
"Natanael Drake ,veliteľ prvého a jediného vojenského zoskupenia v Abelard a syn Daciána Drakea. Bude ti toto predstavenie stačiť alebo ti mám odseknúť hlavu a napichnúť ju na kôl pred vchodom do hradu Ada?"
"Takže...princ? Myslím že predstavenie bolo veľmi uspokojivé. Zaujímalo by ma len akú spojitosť s tým má slečna Lunette. Prečo ju chceš toľko chrániť." Stále sa usmieval.
"Na to nemusím odpovedať rovnako ako na nič iné. Pusti ju lebo nezostanem pri hrozbách." Kaiov brat zosadol s koňa a podišiel k nemu. Dvaja členovia hradnej stráže za Natanaelom neskrývali strach a paniku s toho chlapa. Lunette sa im ani nečudovala. Bol veľmi zvláštny a hlavne obrovský svalovec. Natanael mu však venoval len chvíľkoví nevýznamný pohľad a bez akejkoľvek známky strachu sa oprel o meč.
"Kai..." Gerald položil ruku na bratove rameno. Lunette to celé sledovala s veľkým napätím, ale nemala ani tak strach. Zaujímalo ju skôr čo sa stane. Možno dokonca chcela vidieť ako on a jej brat skrížia meče. Obaja vyzerali tak pokojne, istý sami sebou. Chcela vidieť či je Kai skutočne taký veľký borec s mečom že sa nebojí ,alebo taký veľký hlupák.
pokračovanie nabudúce ...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
bobra
22. 8.augusta 2008 16:02
tento pribeh sa mi vcelku paci,dufam ze bude aj pokracovat
Napíš svoj komentár