"Stratil si sa mamičke? Počkaj maličký." Potichu zašepkala do noci. Zavrela okno a o chvílu stála v svojej záhrade v nočnej košeli, strapatými vlasmi a tenkým kúskom šunky. Keď ju mačiatko zbadalo rozhodlo sa ukryť no keď k nemu natiahla ruku a zacítilo lahodnú vôňu rozmyslelo si to a pricupkalo k nej bližšie. Položila pred neho pochúťku a zatial čo drobec spokojne žuval ona hladkala jeho zamätový kožuštek. Keď sa dokŕmilo upriamilo na ňu veľké oči akoby čakalo na ďalší kúsok.
"Je mi lúto... to bolo všetko." Potom mača vzala do rúk. V tej istej chvíli sa blízko nej zašuchotalo krovie. Strhla sa a pozerala do tmy. Vôbec nevedela čo by ktokoľvek alebo čokoľvek mohlo o takejto hodine robiť v jej záhrade a tak len zo zatajeným dychom hladela na ker. Po napínavej chvíľke odtial vyskočila dospelá mačka a šibla chvostom smerom k mačiatku ktoré Lunette držala na rukách. Tá si hneď uvedomila čie je to dieťa a pustila mačičku s úlavou že to nebolo nič horšie späť na zem. Sledovala ako mama mačka vlepila mačiatku jednu výchovnú zaucho svojou labkou a potom sa spolu stratili v tme. Uvedomila si že sa usmieva aj keď už tam nikto nebol. Povzdychla si a pomaly sa chcela pobrať naspať do svojej komnaty. Otočila sa a do čohosi narazila. Automaticky urobila krok vzad a chytila sa za nos.
"Au!" Nahlas sa posťažovala. Keď pred seba zažmúrila do tmy uvedomila si že v tme tam s ňou stojí akási osoba. Keď tvár siluety osvietila fakľa z nedaľekého múru chcela okamžite začať kričať ,no nedostala na to možnosť. Muž sa k nej rýchlo hodil a zakryl jej ústa. Bol to Kai. Čo robil tu ani len netušila ,no nebola s toho nadšená. Naviac ju k sebe nešetrne tlačil a zovretie bolo také silné že jej skoro zabraňovalo dýchať. Snažila sa vymaniť alebo vytrhnúť ,no nešlo to. Držal ju pevne a nemal v úmysle ju pustiť. Prišiel ju uniesť? Ak áno tak čo s ňou urobí taký drzí a nebezpečný muž ako on? Na tie otázky sa sústredila len chvíľu kým na ňu Kai nezasyčal.
"Povedz slovo a prisahám že ťa zabijem. Je ti to dúfam jasné? A nemec sa toľko!" Šepkal ,no aj tak akoby kričal. Nevedela prečo ,no na sekundu nepomyslela na odvrávanie. Rýchlo sa však spametala a vo chvíli ako jej stiahol ruku z úst z plných pľúc zakričala.
"Stráže!" Kai narýchlo zdvyhol ruku a chcel ju udrieť. Ona predseba vystrela ruky a vydala zo seba vystrašený pazvuk. V polke dráhy ruku zastavil a nespokojne odfrkol.
"Ženy!" Potom sa už navôkol ozývali zvuky brnenia. Stráže neboli ďaľeko. Schytil ju za ruku ,no ona sebou inštinktívne mykla. V tej chvíli bolestne zasyčal a chytil sa za bok. Všimla si že sa mu odtial rynie krv a šatstvo je roztrhané.
"Vaše stráže ma len zaskočili nepripraveného." Odpovedal na jej spýtaví pohľad a potom ju ťahal do hradnej chodby. Keď sa úspešne vyhol strážam ktoré ich obišli vážne sa na ňu zahľadel.
"Ideme do tvojej izby."
"Čože?!" Rozhorčila sa.
"Choď a hlavne pritom mlč!" Postrčil ju pred seba. Cestou do svojej izby s ním za chrbtom premýšlala pričom ho to jej stráže pristihli. Sliedil v hrade ,ale dôvod sale nepoznala. Možno by na neho mala skúsiť byť milá a vymámiť dáke odpovede.
pokračovanie nabudúce...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kikushek
9. 9.sept. 2008 22:02
Juuuj velmo sa mi paci tvoj pribeh x) Budeeem cakaaat x) Boshe..fakt je tho dobre..tesim sa na dalsie pokracovanie x)
Napíš svoj komentár