"Tse! Čo bláznim?! Prečo som ho vlastne nenechala rozplesknúť sa o zem? Som hlupaňa! V noci tu bol a čosi kradol... je špión... zved... zradca alebo možno vrah... preboha! Čo som to spôsobila? Určite sa teraz kdesi smeje ako dobre poplietol hlúpu hlavičku princezničke. Pche!" Znovu mala chuť na neho nakričať alebo ho zmlátiť. Nevedela však ani to kde by mohol byť. Uvažovala čo o ňom vlastne vie. Celkom nič len to že sa volá Kai, je protivný a dokáže "nezabudnuteľne" bozkávať. Za poslednú myšlienku by sa najradšej prefackala. Energicky vstala z posteľe a pochodovala po miestnosti hore dolu. Kde by ho tak našla? Prečo ho vlastne hladá? Chce zistiť o čo mu ide ...alebo žeby za tým bolo aj čosi iné? Zase mala chuť vraziť si. Nepokojne pokrútila hlavou a zrak jej spočinul na obraze zavesenom na stene. Bol na ňom čierny kôň na zadných. Okolo neho sa preháňali lovecké psy, na chrbte sedel akýsi lord a ešte zopár ďalších skutočností ktorým však Lunette nevenovala pozornosť. Zamyslene pozerala na vypálenú značku koňa na jeho zadnej nohe. Hovorila o tom komu kôň patrí. V tej chvíli sa jej v hlave premietol obraz Kaiovho koňa. Videla to. Značka na jeho koni jej bola známa. Zamyslela sa a potom jej to došlo. Ten kôň je požičaný z miestných stajní. Vyletela z miestnosti a bežala sa prezliecť do prestrojenia obyčajnej občianky. O chvíľu už bola v uliciach mesta Abelard a mierila k stajniam s najlepšími koňmi v okolí. Cestou uvažovala nad tým koľko také zviera môže vlastne stáť. Nebude to malá suma. Odkiaľ si to tý dvaja mohli teda dovoliť? Vyzerali ako dvaja žobráci, hoci žobráci ktorý dobre narábajú mečom aj jazykom to je pravda. Pri spomienke na jeho "jazyk" sa zatriasla od pocitov ktoré ju náhle ovládli.
"Tak a dosť!" Zakričala bez rozmyslu na plné hrdlo. Všetci ľudia na okolí na ňu upriamovali zrak.
"Eh. Tie komáre ma doháňajú k šialenstvu. Už dosť! He..." Snažila sa dáko zachrániť situáciu. Niekoľko ľudí pokrútilo hlavou s tichým protestom na dnešnú mládež a iný si ju už dávno nevšímali. Prebehla poslednú ulicu a skoro až vyrazila dvere do stajní ako energicky vtrhla dnu. Dvaja paholkovia na ňu vyvalovali oči akoby práve urobila dve saltá vzad na malíčku a tretí muž (ktorý už stihol zo svojej tváre zahnať prekvapený výraz) na ňu hľadel ako na potenciálnu zákazníčku. Z milím úsmevom ju privítal a spýtal sa čo by si želala.
"Ja...potrebujem ve...vedieť... kedy si tu... u vás kupovali koňe dvaja muži." Prerušovane vysvetľovala lebo predýchavala svoj bežecký výkon.
"Dvaja muži." Zopakoval muž ktorý stál pred ňou.
"Áno. Cudzinci. Jeden bol skutočne obrovský a mal taký čudný pohľad a druhý vyzeral ako úplný hlupák. Určite si u vás kúpili kompletnú výstroj to viem len mi povedzte... neviete kde by som ich mohla nájsť? Potrebujem to ved..."
"Prečo nadávaš môjmu bratovi do hlupákov? A to si skutočne myslíš že mám až taký čudný pohľad?" Pýtal sa spoza nej úštipačný hlas ktorý spoznala okamžite.
"Kai! Hlupák si ty a nie tvoj brat!" Prudko sa otočila.
"Aha. Tak tým by sa to vysvetlilo." Uškrnul sa a zrazu bol pri nej. Nestihla si uvedomiť kedy ,no bozkával ju. Odtrhla sa od neho a vrazila mu.
"Ty prasa!" Vykríkla zakrývajúc si ústa akoby ju uhryzol.
"Ach prepáč mi to princeznička... zabudol som že na verejnosti ťa to priveľmi neláka."
"Nehovor mi princeznička! Neznášam to oslovenie!"
"Tak teda "malá Dračica" bude lepšie? To by ťa mohlo lákať viac."
"Nechceš ani tušiť čo ma práve teraz láka!" Nahnevane na neho pozrela. Vystrel pred seba ruku s akýmsi remeňom a ona sa na okamih zlakla ,no potom si uvedomila že je to len postroj od koňa. Nevšímajúc si jej iskrivého pohľadu sa otočil k zmetenému predajcovi a chvíľu sa s ním zhováral o závade na zubadle žrebca. Predajca sa ospravedlnil a vymenil mu uzdu za novú. Potom sa Kai opäť otočil k Lunette ,chytil ju voľnou rukou okolo pása a kráčali spolu von zo stajne.
"Tak mi teda povedz čo ťa to láka?" Usmial sa na prekvapenú Lunette keď sa za nimi zatvárali dvere.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kikushek
29. 9.sept. 2008 14:37
cakam na dalsiu cast....paci mi tho x)
Napíš svoj komentár