I zdanlivo perfektny vztah skryva prekvapenia, o ktorych by sa vam ani nesnivalo a niekedy minulost je silnejsia ako predstava novej lepsej buducnosti, ktoru treba tvorit spolocne. Alebo tvorena buducnost nikdy nevie prekonat minulost? Kde je hranica medzi lubit a milovat a milujeme skutocne i ked to vravime? Byt stastny s niekym neznamena, ze vas miluje. A ani ked sa na niekoho tesite a on na vas neznamena ze vas miluje. Komunikacia a uprimnost je to co vo vela vztahoch chyba, ale i zdanliva komunikacia velakrat nestaci. Cas je to co vytvara hodnoty a uvedomenie si toho co vlastne chceme. Ale co skutocne chceme? Vieme to definovat? Vieme to vyslovit? Ak ano preco robime veci, ktore nas neposuvaju? Tisic myslienok a ziadne odpovede, ale kde ich hladat? Preco ked nieco chceme bojime sa to povedat? Bojime sa, ze to nedostaneme alebo bojime sa reakcie toho druheho? Co mozeme stratit urpimnostou, kto nas ma rad, tak nic nestracame iba ziskavame, a kto nas nema rad nam to moze byt jedno. Ale co ked uprimnostou nic neziskame a iba ukoncime vsetko pekne. Vsetci sa ucime z chyb, zo svojich najlepsie, ale co z toho ked ich nevieme preniest do minulosti ale iba cakat na akoze "lepsiu" buducnost?

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
dumbledore  19. 10. 2014 16:37
A teda tvoj postoj do budúcna?
Napíš svoj komentár