O tom ako som sa zalúbila do Zdena Cháru.

Mala som 5 rokov, keď som v televízori pozerala MS alebo ZOH (teraz si už naozaj nepamätám), ani neviem s kým naši hrali, ale presne si pamätám ako komentátor povedal, že Chára je najvyšší z našich hokejistov v tíme, ale celkovo na turnaji. V tej chvíly som povedala, že je to môj najoblúbenejší hráč. A to len kôli tomu, že bol najvyšší... V tej chvíly som ani len netušila, že to bude moja láska na celý život. Chára nikdy nepatril medzi tých sladkých cukríkov na ktorých sa lepia samé baby. Jednoducho má v sebe niečo čomu som nemohla a nemôžem odolať. Stala sa s toho závislosť. Jednoducho to bol prvý chlap, ktorý si získal moje srdce a stále ma to neprešlo. Presne si pamätám na tie prebdené rána pri monitore počítača, ktoré som strávila pozeraním zápasov Senators a neskôr Bruins. Chára si ma získal najviac tým, že keď si niektorý protihráč začal do jeho spoluhráča tak tam prišiel, rozdelil ich a uchňápal protihráča za akúkolvek cenu. Vedel si a aj si vie zastať svojich spoluhráčov za každú cenu. Plus si vie na lade urobiť poriadok. Nie je len vynikajúci obranca so slušnou bilanciou strelených gólov a asistencií, ale aj ako človek so srdcom na správom mieste. Minulý rok mi dal na moje meniny najkrajší možný darček v podobe výhry Stanley Cupu. Viem, je to sprosté vyjadrenie, že úplne cudzí človek mi dal ten najkrajší darček, ale je to pravda. Tie chvíle sú neopísatelné, keď boli zápasy s Vancuverom o boj o SC. To napätie, tá radosť s daného gólu, to sklamanie z prehratého zápasu... Nikdy som nebola viac na nikoho hrdá ako práve na hráčov Bruins, keď ho vyhrali a keď Chrára zdvihol pohár nad hlavu a potom ho videť aj s pohárom v Trenčíne. A hlavne keď mi dal môj miláčik gól alebo asistenciu, nie len v tedy, ale aj teraz.
Tiež som si dala záväzok, že Zdena strestem na živo a že pekne príde do Nitry za mnou. To som vykrikovala dlhé roky a nikto mi neveril, že sa mi to raz splní. Omyl... Splnil sa mi sen a Zdeno naozaj prišiel do Nitry hrať hokey. Presne si pamätám ako som sa predrala k nemu a celá vyklepaná som sa spýtala či sa s ním môžem odfotiť. On mi povedal, že jasné... Chytil ma za rameno a fotka bola hotová. Duchom neprítomná som si to všetko prehrávala v hlave a ešte som stálne nemohla uveriť, že som sa so svojím miláčikom naozaj stretla, mala som možnosť videť na živo ako hrá hokey a že s ním mám aj foto.
Nezabudnutelné zážitky!

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu