Ako stepný vlk vílu Zoskorku hľadal I. (Alebo veľká vďaka Zoskorke že mi s týmto pomohla)

Žijeme vo svete paradoxov...
*************
Ako stepný vlk vílu Zoskorku hľadal
I.
"Paradoxy a irónia, pozri ako sa smejú spolu zo smútkom a radosťou."
"Uhm. pri tom živom plote, vidíš... tamto kráčajú."
"Vidím, ale chýbajú im rukavice... vieš tie, z malých dušičiek"
"Neľutuj tie rukavice... boli vyrobené z dušičiek plačúcich detí, zmorených kolotočom zvaných život a fádne sa hrajúcich na dospelých.... ach ako naivne si mysleli že sa zamaskujú.... že zapadnú medzi spokojných ľudí."
"A toto je život? Len pretvárka dospelých... ach, aké smutné."
"Stepný Vlk?"
"Áno?"
"Čo ty môžeš vedieť o ľudských pocitoch.... ty zpola tvor a zpola koreň?"
"Viem... nie veľa, ale viem. Žil som pri nich, Viem, že čo to je.... žiť život a dúfať že je to moja posledna minúta celej existencie...."
"Hm, teraz si ma pobavil... hovoríš ako zaľúbený... azda len nevrav, že aj ty?."
"A či to sa vari nesmie?"
"Ty nemáš čo milovať... ty máš odísť, zaniknúť a rozplynúť sa... stať sa vesmírom."
"Prečo? Prečo si odopierať niečo čo je prirodzené... prečo pozerať na šťastných... tých čo sú spolu. Čo sú na odraze šťastný, no pred zrkadlom sú úplne iní... bijú sa o moc o slávu a nevidia pravú hodnotu v kolobehu času."
"Stepný vlk?"
"Áno?"
"Bež, utekaj... hľadaj ďalej. Tu sa ti Jej nedostane..."

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu