Ako stepný vlk vílu Zoskorku hľadal II.

II.
"Zoskorka!! ZOSKORKA!!!! Utekaj, budem rátať do tisíc a nájdem ťa! Neujdeš Zoskorka!
"To nepôjde... budeš ako slepý žobrák, hľadajúci mincu na námestí, ako holub čo stratil krídla, ako dvaja ľúbiaci, čo sa nestretli... tak hľadaj! "
"Čo ty o tom môžeš vedieť, kameň akýsi? Veď nevieš čo to znamená, cítiť..."
"Cítiť? A čo ty, stvora ohyzdná, Zoskorku vyvolávaš? Čas tvoj mnohý je, alebo ťa len ovanula myrha východu?"
"Ja nehodný som Zoskorku v noci zočil a odvtedy nedala mi spať, milý kamienok."
"A to je všetko? Len jeden pohľad stačil? Vy živí ste zvláštny... máte vaše sny a ideály..."
"A ty? Ty vari už nemáš ciele? Nemáš ideály? Potom ale nemôžeš existovať!"
"Ach, ten váš hlúpy zmysel všetkého... nevidíš to, čo je zrejmé? Ja som tu ležal ešte než ty si bol na svete... ležím tu kým tu si, ale budem tu ležať aj keď tu už nebudeš. Potrebujem snaď zmysel? Ak mám mať zmysel... potom to bude zmysel ležať tu."
"Ale to nemôže byť to, čo ťa napĺňa, to predsa nemôže byť tvoja jediná túžba!"
"Túžba... moja túžba je rovnako ticho ako moje srdce... aj to je kamenné a nebije. Pre niekoho, kto necíti, sú túžby zbytočné. Preto sa nediv, keď sa ti odo mňa útechy nedostane... videl som Ju, videl som ju tisíc ráz tadeto prejsť, no nezanechala vo mne stopu."
"Ty si ju videl?? A kade šla naposledy? Isto aj to musíš vedieť!"
"Ďaleko na východ musíš ísť, cez pláne a hory. Odišla za luďmi- potešiť ich. Tam ju nájdeš"
"Kamienok, ďakujem ti! Tvoja pomoc urobila jeden sen skutočnosťou."
"Mne neďakuj Vlčí mak, neplytvaj zbytočne slovami. Konieckoncov, pre mňa nič neznamenajú..."

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu