Prvé vlny prílivu,
dvíhajú sa k brehu,
chvíľka, málo obdivu
a cítiť tvoju nehu.
Pohľad smerom na more,
hľadajúci spásu,
márne moje snaženie,
utíchol zvuk tvojho hlasu.
Žijem na tom ostrove,
už vyše roka,
dúfam v moju záchranu,
veď šanca je vysoká.
Avšak k môjmu údivu,
príliv zničil obraz,
keď zazrel som na vlne,
fľašu a v nej odkaz.
Pomaly som vytiahol,
ten odkaz von z mora,
bol to odkaz od teba-
vyslyšaná prosba zhora?
Tým odkazom som stratil,
všetko čo mám,
odkaz od teba znel:
"Stále budeš sám."
Báseň
Komentuj
10 komentov k blogu
1
zemina
15. 8.augusta 2007 00:17
inšpirované skutočnosťou..?
2
Jejda, ak je to tvoj príbeh,tak mi je to ľúto,ale hore hlávku
4
To sa mi naozaj,ale naozaj páči ..nice..but sad..
tušim si idem pustiť Alone
tušim si idem pustiť Alone
8
Nebudes sam a ani nim nie si....nikdy si nebol...
krasne dojimave....
krasne dojimave....
10
myslim ze uz ti nebudem davat ziadny koment lebo uz som ich asi poslala dost a v kazdom je to iste..PISES UZASNE..naozaj uzasne..
Napíš svoj komentár