Ďakujem, jednoducho Kvapky dažďa, stekajú nám na čelo. Pekná bola chvíľa každá, smiali sme sa veselo. To čo sme si prežili, tvárilo sa krásne, v realite blúdili, predstavy jak vo sne. Nič nemôže trvať večne, v jednej chvíli, na zlomok, uvidel som- boli nekonečné, jedno pierko spomienok. Vtom som zdvihol ono pierko, pustil som ho do neba a usmial sa, usmial sa len pre seba? A tak sa to všetko končí, tak ako to začalo, však vieš- veď aj vtedy pršalo. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj