Som to čo som nebýval,
len prázdna zmeska orgánov.
A pohľad lačný, trhanov,
akým som sa vyhýbal.
A stále vo mne horíte,
prázdne túžby nenaplnené,
len jedna stále nažive je,
žeby túžba po živote?
Bol som plný pocitov,
mnohí sa ich báli,
no a tie sa teraz stali,
odrazom mojich dnešných prázdnych slov.
A všade ako čerň tuše,
tma všetky sviece zhasne,
Vidno, teraz celkom jasne,
kataklizmu mojej duše.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
keuska
27. 8.augusta 2007 00:47
Myslim, ze za vsetko moze to, ze nie si v harmonii s mesiacom v splne, inak to nevidim
2
Emo basnicky sa rozsiruju? =/ Inak vzdy ich rad precitam, ako su bez kudrliniek a davaju zmysel
3
No mne sa to páčilo Ygi, bolo to vlastne prvé, čo som od teba prečítala a hneď to bolo veľmi dobré... Aj ja niekedy rozmýšľam nad podobnými vecami a vlastne ani neviem prečo
Napíš svoj komentár