Pokus o pretvorenie basne do rozpravania- na kolko mi to vyslo ponecham posudit ctenym citatelom ;)

Jablko

Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
Tak si zbaľ svoje veci a môžeš ísť.
Oprela sa chrbtom o dvere
a vykríkla očami:
Preboha ťa prosím, nie!
Ale ja som raz vedel, že mám toho dosť;
vstal som,
zdvihol som jablko,
zaprášené a ešte zelené,
a položil som ho na stôl.
Neprestávala prosiť, prišla ku stolu,
plakala.
Pozerala na mňa, utierala jablko,
plakala.
Až som jej povedal: Polož to jablko a choď!
Udalosti sa zbehli, ako som predpokladal.
Čo na tom záleží, že v inom poradí!
Otvorila dvere,
zbehol som a povedal som: Zostaň!
Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. (M.Válek)

Šťastie
Posledný vzlyk v dave utíchol a čierna truhla zo zadunením dosiahla koniec svojej púte. Teraz, keď bola rakva vložená do jamy a bola prikrytá ťažkým vekom z dubového dreva, pôsobil jej obsah menej desivo. V tento chmúrny deň farár ukončoval smútočný obrad. Celý smútočný sprievod sa odobral do domu smútku a ponechal ďalšiu prácu hrobárom a ich lopatám. Ostal tam len on. On a jeho spomienky.
****

,, Už nechceš milovať?'', spýtalo sa ho malé dievčatko, držiace malé zelené jabĺčko, ktoré pred chvíľou zdvihol zo zeme. Neodpovedal. Nemohol.
Áno, už nikdy nebude milovať, nebude a nemôže nikoho milovať tak ako miloval ju.
,, Nenávidíš sa?'', pýtalo sa ho dievčatko ďalej a utieralo malé ufúľané jabĺčko.
Nenávisť. To je ten pocit, čo pociťoval voči celému svetu. Voči dievčatku, voči sebe, voči ostatným a voči jabĺčku. Zelené jabĺčko, ešte stále ufúľané, sa mu javilo ako dávna minulosť.
Dievčatko si ku nemu pomaly prisadlo.
,, Už naozaj nechceš?''
Spomenul si. Na tú noc, kedy sa ona vrátila a našla ho s inou. Ako utiekla a nechala ho tam. S inou. A ako ešte v ten večer spáchala samovraždu.
Rozhodol sa. Vstal, podišiel ku dievčatku a okríkol ho:
,, Polož to jablko a choď!''
Dievčatko sa pozeralo a slzy sa jej začali rynúť po tvári. ,, Myslíš to vážne?'', spýtalo sa, uslzené a ustráchané. Prikývol.
Chcel jej povedať aby ostala, chcel jej povedať, že nech ho tu nenechá samého. No ona vstala, položila jabĺčko.
****
Dvere sa otvorili a dievčatko z menom láska sa pomaly vytratilo do ulíc, zanechalo ho samého. jabĺčko šťastia, malé a zelené, sa skotúľalo na zem.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu