Taky mensi clanok na zamyslenie s tazkou filozofickou otazkou za odmenu. Alebo za trest? :)

Tak ma napadlo, ze sem aj ja prispejem svojim nazorom a pridam zopar mojich skromnych postrehov. Cize, zacal by som tak zlahka: Cize, mileee deti... ehm
dobre, nechame vtipky stranou. Zacal sa mi novy skolsky rok, maturita sa mi pomaly blizi a slniecko na oblohe posledne dni svietilo tak, ze sa mi chcelo vybehnut von a len tak sa vyvalit do niektorych z mestskych zahrad. Zialbohu pre mna, skola je skola a tak na podobne srandy nemam cas (ledva stiham treningy a podobne, nieto este take povalovanie). Ucitelia nas tlacia do ucenia, niektori sa nam snazia nanutit ich ideologiu (meno nepoviem, mena zabijaju). To ze nemam tolko casu ako kedysi som si uvedomil nedavno, a tak vam vravim- uzivajte zivota, kym mate cas, nech je na co spominat
A teraz pride slubena otazka (za odmenu, alebo za trest):
Preco tu ludkovia pisete take tie tazke depresivne, alebo na myslenie narocne basnicky? Nechcem rypat, ale skuste nieco veselsie ako napr:
Mrkám, mrkám, púlim zraky
Mesiac zašiel za oblaky.
Čumím, čumím ako krt,
Ale stale vidím prd.
Este by som vas chcel vsetkych poprosit, aby ste nepostovali cosi ako, "ak sa ti to nelubi, necitaj to"

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

18 komentov k blogu