Ylhellen
1. 10.októbra 2012 20:51
Ďalšie jej blogy »
TO-ČO-NETREBA-ČÍTAŤ (aneb fantazírovanie v koži najsamnomomnom ludí ktorý sú óchnomomnomnom!)
"supiššpeci vauky ó blog ktorý ma intenzívny a húževnatý priebeh odohrávajúci sa v komentároch.... (komenty možné pridávať, len v pripojení sa v danom umelleckom štýle)
ja a @varekai v hlavnom znení
Blog
64 komentov k blogu
1
ylhellen
1. 10.októbra 2012 20:52
2
( hanba milión
* nemým lesom kráča postava vyoská, čierna, temná, neregistrovateľná. pod nohami jej praskajú konáre, všade naokolo panuje ticho, okrem lomozu puknutých vetvičiek. čierny kabát splýva s prostredím, v tejto nehybhnej tme svietil len bledá podlhovastá tvár, ktorú však sťemňuje neindifikovateľný pohľad tmavých očí.
pohybuje sa celkom presne a sebavedome. spoločník, nočný vietor posmešne mierne hvízda v opustených hniezdach, a v diaľke sa zamihnú prvé svetielka. už by mal byť na mieste. respektíve, pribiližovať sa k svojmu cieľu, k akémusi predmestiu. netušil kde sa nachádza a predsa sa nestratil. tam kde je svetlo, tam bude aj človek. a to je podstatné. drzé ústa sa zvlnia v ironický úsmev a ruka s dlhými prstami odostrie posledné zvyšky konárov ktoré mu bránia v ceste. *
* nemým lesom kráča postava vyoská, čierna, temná, neregistrovateľná. pod nohami jej praskajú konáre, všade naokolo panuje ticho, okrem lomozu puknutých vetvičiek. čierny kabát splýva s prostredím, v tejto nehybhnej tme svietil len bledá podlhovastá tvár, ktorú však sťemňuje neindifikovateľný pohľad tmavých očí.
pohybuje sa celkom presne a sebavedome. spoločník, nočný vietor posmešne mierne hvízda v opustených hniezdach, a v diaľke sa zamihnú prvé svetielka. už by mal byť na mieste. respektíve, pribiližovať sa k svojmu cieľu, k akémusi predmestiu. netušil kde sa nachádza a predsa sa nestratil. tam kde je svetlo, tam bude aj človek. a to je podstatné. drzé ústa sa zvlnia v ironický úsmev a ruka s dlhými prstami odostrie posledné zvyšky konárov ktoré mu bránia v ceste. *
3
@varekai : nesmej ma!! sme nepriehladné až to možné neni
a nezabudni že oči máš modré
*do krásnej romantickej noci uvelebenj v osídla Brdzovských pláni (( ) svieži vietor odveje z krásne krojenej tváre neposedné vlasy. Hrdá brda sa ťahá ku hviezdam a podpätok vysokých topánok sa zaborí o trolinko hlbšie do zeme. Nervozne si klepe po leme čipkovanej sukne len a len zakrývajúcej samodržiacich siloniek ktoré si zčasu na čas nešikovne nadvyhne. Nezvykne meškať. Respektíve nezvykol. Ale už je tomu dávno. Ach tak dávno... tie roky "mladosti".Ironicky sa zasmeje podvihnúc tvárou odhaliac klúčne kosti svetlu mesiaca. Akoby už bola staroba....To nie ale zmenila sa... Spozornie. Začula a in her corner of eye zbadala šum konárov stromov. Ale nie spôsobom vetru príznančným. ALe jemu. *už som si myslela že si budem musieť nájsť inú zábavu na dnešný večer * prehovorý pyšným sebavedomým hlasom. Nie nemyslela si to. Vedela že príde. Vedeli to obaja.
Na jej prekvapenie, trocha nervozne, malými krôčkami sa pkúsi prejsť pár krokov aby ho zbadala z uhla z ktrého by ho v tmavej nočnote mohla lepšie zočiť... a motýliky začnú trojskú vojnu s moľami!*
a nezabudni že oči máš modré
*do krásnej romantickej noci uvelebenj v osídla Brdzovských pláni (( ) svieži vietor odveje z krásne krojenej tváre neposedné vlasy. Hrdá brda sa ťahá ku hviezdam a podpätok vysokých topánok sa zaborí o trolinko hlbšie do zeme. Nervozne si klepe po leme čipkovanej sukne len a len zakrývajúcej samodržiacich siloniek ktoré si zčasu na čas nešikovne nadvyhne. Nezvykne meškať. Respektíve nezvykol. Ale už je tomu dávno. Ach tak dávno... tie roky "mladosti".Ironicky sa zasmeje podvihnúc tvárou odhaliac klúčne kosti svetlu mesiaca. Akoby už bola staroba....To nie ale zmenila sa... Spozornie. Začula a in her corner of eye zbadala šum konárov stromov. Ale nie spôsobom vetru príznančným. ALe jemu. *už som si myslela že si budem musieť nájsť inú zábavu na dnešný večer * prehovorý pyšným sebavedomým hlasom. Nie nemyslela si to. Vedela že príde. Vedeli to obaja.
Na jej prekvapenie, trocha nervozne, malými krôčkami sa pkúsi prejsť pár krokov aby ho zbadala z uhla z ktrého by ho v tmavej nočnote mohla lepšie zočiť... a motýliky začnú trojskú vojnu s moľami!*
4
chcem trofej za nenápadnosť, ty podväzok
* z monotónnej "hudby" praštaicich konárov, lísta a vlastného dychu ho vyruší panovačný ale vyzývavý hlas. teraz už oveľa viac opodstatnený úškľabok na peknej, hladko oholenej tvári naberá do šírky, až núti k tichému smiechu. opica. zastane na prahu lesa ako nejaký mocný, nočný pán lesov, lúk a hôr a zazrie ženskú siluetu. rovnaký bordel na hlave, rovnako neslušná a vulgárna, divoká, šialená, nespútaná, netaktná, hrubá a predsa na nej čosi bolo, čomu po tie roky nevedel odolať. ticho zahvízda * koho sem čerti doniesli* posmešne prehodí a ráznym pohybom ruky a zápästia zmetie z pleca list. okom pozorovateľa si ju premeria do tej istej dávky neslušnosti s akou sa dnes obliekla. nevkusné. vulgárne. ale úsemvom, ktorý sa mu šíri kútikmi úst dáva najavo, že ani zďaleka nie je pohoršený,*
* z monotónnej "hudby" praštaicich konárov, lísta a vlastného dychu ho vyruší panovačný ale vyzývavý hlas. teraz už oveľa viac opodstatnený úškľabok na peknej, hladko oholenej tvári naberá do šírky, až núti k tichému smiechu. opica. zastane na prahu lesa ako nejaký mocný, nočný pán lesov, lúk a hôr a zazrie ženskú siluetu. rovnaký bordel na hlave, rovnako neslušná a vulgárna, divoká, šialená, nespútaná, netaktná, hrubá a predsa na nej čosi bolo, čomu po tie roky nevedel odolať. ticho zahvízda * koho sem čerti doniesli* posmešne prehodí a ráznym pohybom ruky a zápästia zmetie z pleca list. okom pozorovateľa si ju premeria do tej istej dávky neslušnosti s akou sa dnes obliekla. nevkusné. vulgárne. ale úsemvom, ktorý sa mu šíri kútikmi úst dáva najavo, že ani zďaleka nie je pohoršený,*
5
//napísala som poväzok? ja som kus kurvy sooms i hovorila že to nemam pisat že to je čosi ine a že bordel na hlave!!! aôle tka chápem english gantlemana //
*a už ho vidí. Ach ako sa len za seba hanbí. Snaží sa furtt, nie len pôsobiť, ale byť tou chladnou, TOU ženou... Ale zasa ho zbadá, jeho vysokú, hrdo sa nesúcu siluetu obklopenú akousi aurou čarovnosti ktorá ju vždy tak lákala. Zimomriavky jej prehrkocú po chrbte ako miniatúrne pazúriky a smelo, v celku vyzývavo, ale pomaly vykročí smerom k nemu ako samotná bohyňa. Aspoň že vie, že to čo on porobil s ňou dokázala aj ona. Počula mu to v hlase. Vždy to tak robil. Snažiôl sa správať nadradene keď ho mala v hrsti. A už je skoro pri ňom. Ešte pomalšie, akoby klzavym pohybom sťa lesná víla s diaboslkým nádychom už sotjí celkom pri ňom. Samovoľne ako kedysi, aj keď na podpätkoch ale i tak sa dá na špičky a ich nosy sa temer dotýkajú. Chrbtom dlane mu jemne prejde po líci * Lilith samotnú, čo si čakal? Rapunzel? *zašepká snažiac sa vyslovať čo najzretelnejšie. Túto hru zboˇžnuje už od začiatku.
A v tom jej nahrá do karát k jej ďalšiemu kroku samotný vánok ktorý svojími kumpánmi ich pošteklí jej vlasmi. Z prudka sa otočí, spraví otočku okolo svojej osi a nahodí vyzývavý postoj * ja som vedela že aj napriek všetkému prídeš!
*a už ho vidí. Ach ako sa len za seba hanbí. Snaží sa furtt, nie len pôsobiť, ale byť tou chladnou, TOU ženou... Ale zasa ho zbadá, jeho vysokú, hrdo sa nesúcu siluetu obklopenú akousi aurou čarovnosti ktorá ju vždy tak lákala. Zimomriavky jej prehrkocú po chrbte ako miniatúrne pazúriky a smelo, v celku vyzývavo, ale pomaly vykročí smerom k nemu ako samotná bohyňa. Aspoň že vie, že to čo on porobil s ňou dokázala aj ona. Počula mu to v hlase. Vždy to tak robil. Snažiôl sa správať nadradene keď ho mala v hrsti. A už je skoro pri ňom. Ešte pomalšie, akoby klzavym pohybom sťa lesná víla s diaboslkým nádychom už sotjí celkom pri ňom. Samovoľne ako kedysi, aj keď na podpätkoch ale i tak sa dá na špičky a ich nosy sa temer dotýkajú. Chrbtom dlane mu jemne prejde po líci * Lilith samotnú, čo si čakal? Rapunzel? *zašepká snažiac sa vyslovať čo najzretelnejšie. Túto hru zboˇžnuje už od začiatku.
A v tom jej nahrá do karát k jej ďalšiemu kroku samotný vánok ktorý svojími kumpánmi ich pošteklí jej vlasmi. Z prudka sa otočí, spraví otočku okolo svojej osi a nahodí vyzývavý postoj * ja som vedela že aj napriek všetkému prídeš!
6
náhodou som mal cestu okolo tak som sa rozhodol že sa stavím * klamstvo ešte nikoho nezabilo. aspoň o tom nevedel. prečo by si aj mala myslieť že sa mu unúvalo odísť z tej útlunej pracovne len kvôli nej. načo, potom bude zbytočne ešte viac sebavedomá než je. ńo spôsob akým bola nemotorná, ako okamžite tasila ženské praktiky, ktoré, nepopierajúc na neho fungovali ( a zároveň v ňom vzbudzovali slabosť, pretože napriek tomu žeo nich vedel, im nedokázal odolať) , tasila na neho štít drzosti, a to značilo že nie je celkom pri sebe. pobavene na ňu i na jej rozrušené ja, ktoré kryla, pred ním však nedostatočne. hľadel na ňu zhora, do tých temných očí, plných odvahy a zlomyseľnosti a o to viac bol rád že je tu, keď mu do nosa udrela jej zákerná vôňa. striga jedna! * veru, čakať Rapunzel a čakala by ma taká jašterica ako si ty,neviem či by to bolo sklamanie... alebo potešenie * stíšil hlas a šibol po nej dvojzmyselným úsmevom*
7
*slastne sa zasmeje na tom neskrývanom klamstve. Ach ako jej chýbal tento štýl, pre neho typický, namiesto tých nemastných neslaných nekreatívnych pseudobytostí!* áno eln tak náhodou niekto v strede noci ide na miesto označené súradnicami ktoré boli jedným čo v liste bolo * drzým úsmevom akoby mu všetkla do tváre. Ale tým milý spôsobom. Aspoň ona vedela že je. * len namiesto staromódnej pečate, rúžový odtlačok mojich pier na obálke * z ostrého hlasu predtým ladne prejde zas k tomzu šepotu ktorý tak bravúrne ovláda.Nadvihne obočie a prednú časť tela akoby mimovolne sa posunula knemu. Vedela to. Vie že pokorý jeho pýchu ktorá ho na ňom tak láka. //a pozor teraz ťažká melecká romantika!// akoby ju sama noc volala do jeho náručia...a nie len tam*
8
* letí si retardovaný holub ktorý sa snaží prejsť na nočnú dietu dr. etkera, zbadá ich a zajebe do stromu padnúc zdochlý *
keep doing!
keep doing!
9
poprosím
* usmieva sa. mal rád keď prekukla jeho klamstvá. bola vtedy taká rozkošná. * áno, presne tak* bez štipky pochýb v hlase potvrdil čo povedala,ako keby to bola samozrejmosť. samozrejme, jej klasika, ponurý, zvdoný hlas, červenkastý bozk na obálke miesto pečate, vyzývavý postoj, ako keby to neopisoval dookola, vždy ho to dostalo, aj keď i tom dopredu vie * a kam máme namierené, že si sa tak.... * opäť si ju premeria s neskrývaným záujmom* vychystala* dopovie. vie, že ich kroky skončia buď za prvým kríkom, v prvej komore v krom hostinci, prípadne priamo na mieste kde stoja. takíto boli oni dvaja. momentky, rýchlovky. nešlo o princíp, ale o tú čakaciu dobu.m dokým na to prišlo. obaja boli dosť drzí na to aby sa vedeli provokovať a zároveň každý iným spôsobom. on aroganciou, a ona pýchou, sebavedomím a posmechom. keď bol odmeraný, ako pravý angličan, keď jej odolával ako ho zvádzala a pri tom vedle o všetkých jej úmysloch, hoci bola nepredvídateľná čo sa týkalo ich realizovania. pozoroval ako sanatrčila ako bojavný kohútik, samozrejme, dala do popredia dva masívy, ako symbol svojej neodraditeľnosti. zasmial sa. *
* usmieva sa. mal rád keď prekukla jeho klamstvá. bola vtedy taká rozkošná. * áno, presne tak* bez štipky pochýb v hlase potvrdil čo povedala,ako keby to bola samozrejmosť. samozrejme, jej klasika, ponurý, zvdoný hlas, červenkastý bozk na obálke miesto pečate, vyzývavý postoj, ako keby to neopisoval dookola, vždy ho to dostalo, aj keď i tom dopredu vie * a kam máme namierené, že si sa tak.... * opäť si ju premeria s neskrývaným záujmom* vychystala* dopovie. vie, že ich kroky skončia buď za prvým kríkom, v prvej komore v krom hostinci, prípadne priamo na mieste kde stoja. takíto boli oni dvaja. momentky, rýchlovky. nešlo o princíp, ale o tú čakaciu dobu.m dokým na to prišlo. obaja boli dosť drzí na to aby sa vedeli provokovať a zároveň každý iným spôsobom. on aroganciou, a ona pýchou, sebavedomím a posmechom. keď bol odmeraný, ako pravý angličan, keď jej odolával ako ho zvádzala a pri tom vedle o všetkých jej úmysloch, hoci bola nepredvídateľná čo sa týkalo ich realizovania. pozoroval ako sanatrčila ako bojavný kohútik, samozrejme, dala do popredia dva masívy, ako symbol svojej neodraditeľnosti. zasmial sa. *
12
//dva masívy? : : jebooot teraz nastane krásne romantické slinatnie //
*malými bielimi zúbkami si jemne zahryzne do spodnej pery. Ach tolko rečí. Tolko na oko prázdnych rečí ale akých. Ten prízvuk, ten spôsob akým ich hovoril, akým ich vyslovoval. Cynický úšklabok jeho úzkych pier od ktorých nedokázala odvrátiť zrak. A ak aj náhodou skončili pri očiach. Takých ktoré dokázali preniknúť aj do naj, viac menej, bezcitnejšej osoby ako ona. Bledou rúčkou si odhodila neposlušné kadeře z pravej polky tváre a upriamila čo najstatočnejšie pohlad do jeho očí... do tých obávaných očí... * a kam by si chcel? Rátala som že príde za mnou starý znýmy gantleman...* nachvílu sa odmlčí. Áno. Starý trik. Ktorý obaja poznajú. K prednostiam sa dopraví do rpedu aj spodná časť tela * a ten už sa o všetko postará * temer zaspieva vďaka jeho výške pri jeho krku. A ten jeho smiech. Neksutočné divy vedel s ňou urobiť. Nevediac že len nemyslí ale aj vraví temer nehlasno prevraví * a na konci to budem ja, tá, ktorá sa bude smiať
*malými bielimi zúbkami si jemne zahryzne do spodnej pery. Ach tolko rečí. Tolko na oko prázdnych rečí ale akých. Ten prízvuk, ten spôsob akým ich hovoril, akým ich vyslovoval. Cynický úšklabok jeho úzkych pier od ktorých nedokázala odvrátiť zrak. A ak aj náhodou skončili pri očiach. Takých ktoré dokázali preniknúť aj do naj, viac menej, bezcitnejšej osoby ako ona. Bledou rúčkou si odhodila neposlušné kadeře z pravej polky tváre a upriamila čo najstatočnejšie pohlad do jeho očí... do tých obávaných očí... * a kam by si chcel? Rátala som že príde za mnou starý znýmy gantleman...* nachvílu sa odmlčí. Áno. Starý trik. Ktorý obaja poznajú. K prednostiam sa dopraví do rpedu aj spodná časť tela * a ten už sa o všetko postará * temer zaspieva vďaka jeho výške pri jeho krku. A ten jeho smiech. Neksutočné divy vedel s ňou urobiť. Nevediac že len nemyslí ale aj vraví temer nehlasno prevraví * a na konci to budem ja, tá, ktorá sa bude smiať
13
*pani lesov na seba túto vzala podobu krehkej víly, keď sa rozhodla skontrolovať dianie vo svojej ríši. Zrazu zacíti votrelca vo svojom teritóriu. Dve neznáme postavy, chcú ublížiť jej kráľovstvu alebo sú úplne neškodní? preblesovalo jej hlavou. Skryla sa za najbližší smrečok a sledovala, čo sa bude diať*
15
fyfgmnklasdngfň ! krôch !
Kurva, však už sa spolu vyspite, nebudem tu do polnoci, sú tu aj školopovinné deti!
Kurva, však už sa spolu vyspite, nebudem tu do polnoci, sú tu aj školopovinné deti!
16
* takže ona chcela gavaliera, gentlemana, čarodejnica prefíkaná! v hlave mu zabzučal zlomyseľný " che che che" smiech a stojac pri nej úplne blízko, cítiac ju v okolnom povetrí, počujúc jej hlas, cítil ako jej trepotalo srdce v hrudi, aká bola HOTOVÁ z niečoho, čo nechápal. stál tam úplne normálne v svojej typickej nadradenej póze človeka ktorého údelom je naučiť sa nosiť 190 centimetrov ako muž a nie ako bager. vedel by dlho len pozerať a skúmať prah svojho vzruchu, no už ho nutkalo chodiť, mierne sa jej dotknúť a ešte provokovať a prechádzka do najbližšej krčmy je ideálna. * Gentleman sa rozhodol, že so svojou dámou * na slovo "dáma" dal špeicálny dôraz, ktorému odporval nevinný pohľad, že tým nechcel povedať opak* pôjde do nejakého útulnejšieho hostinca, lebo už je október a dáma by mohla ... prechladnúť * aj keď to v jej rozpoložení ( priam z n cítil ako horela) nehorzilo* lenže gentleman nie je stadeto, takže netuší kam, mohla by ma dáma navigovať? * a dával si pozor na svoj vyšľachtený britský akcent. nastavil jej predlaktie v čiernom kabáte a usmial sa na ňu úsmevom, do ktorého dal všetko svoj šarm o ktorom vedel*
17
@stenatko kurva toto bývajú 8 hodinové rpg na plný úväzok!!! takt o nbemôže byť 15 minútová rýchlovka!
a ja stavam do školy tiež
a ja stavam do školy tiež
20
Ok, ale musím si spomenúť na heslo svojho fake nicku... Moment, za chvíľu som pri tebe
22
Fakeová Mielikková prítomná?
*do tejto diery pricvála i jednorožec, na chrbte má popruh a na ňom priviazaný obrovský sud pančovaného rumu z Česka. Pricvála ku stromu, zdvihne zadné kopyto do vzduchu, aby si uľavil. keď vtu začuje, že nie je sám. Nesúhlasne zahrabe voľným kopytom a pretransformuje sa na podivné krepé stvorenie v bielych šatôčkách - rumovú vílu*
*do tejto diery pricvála i jednorožec, na chrbte má popruh a na ňom priviazaný obrovský sud pančovaného rumu z Česka. Pricvála ku stromu, zdvihne zadné kopyto do vzduchu, aby si uľavil. keď vtu začuje, že nie je sám. Nesúhlasne zahrabe voľným kopytom a pretransformuje sa na podivné krepé stvorenie v bielych šatôčkách - rumovú vílu*
23
(prítomná!)
*pani lesov sa obzrie za podivným zvukom za jej chrbtom a zbadá podivnú devu v bielych šatočkách.* dnes je v lese priveľa neznámych tvorov* pomyslí si, ako hnaná zvedavosťou sa prediera bližšie k víle, špičkami bosých nôh ledva sa dotýkajúc zeme*
*pani lesov sa obzrie za podivným zvukom za jej chrbtom a zbadá podivnú devu v bielych šatočkách.* dnes je v lese priveľa neznámych tvorov* pomyslí si, ako hnaná zvedavosťou sa prediera bližšie k víle, špičkami bosých nôh ledva sa dotýkajúc zeme*
24
// to je ehehehe nie "che che che" prepáč tažko vyhovieť zarytej Tomovej fannynke //
///inak super z birdzu sa stane rpg komunita na zaklade takych to rpg...spaja ludí! ///
*nočný vánok vovial milé kýchnutie knej. A to zapríčinilo hlboký nádych ktorý jej poblázneným zmyslom vohnal jeho vôňu do plúc. Stáel používa jeho kolínsku...a stále ju zbožňuje. Venuje mu kratučký, priam dvrhavý zbožný pohlad ktorý ju zasa prelakne. Pozre sa za rameno, vypučí oči. pre pána, dievča drž sa!! a ledva si všimne osobu stojacu pri strome... asi dáka feťáčka alebo čo... *dáma? to je ten výraz od ktorého si vždy utekal...a vždy ku mne* prehodí akoby na čjovom dýchanku* nu, poďme* skonštatuje a automaticky pohne nohou zaháčknutá rukou ako gantlemani a dámy chodia. A v tom zočila, i keď sa snažila v sebe prebudiť všetkú obrovskú nevšímavosť ktorú vlastnila, ten úsmev. Tie črty tváre korenené fičúrskimi ( ? ) lícnymi kosťami. Ona. Ona žena, ktorej neodolal žiadny a ona si bola toho vedomá. žiadna na ňu nemala. Ale poopri ňom si pripadala taká malá, taká bezvýznamná. A hádam to ju na ˇ%nom najviac priťahovalo a vzrušovalo. Stará Yl sa prebudila *ten smer nie je podstatný * praktický zvrieskla lebo vo chvíli keď sa nadýchla že to vášnivo prevraví a hodí sa na neho, jej šikovný konár zavadil o podpätok a stratila rovnováhu. Držiac sa ho youdnou rukou, automaticky zdvihla nezaťaženú nohu zakliesňac sa mu ňou u pás. A v tej chvíli, pri prehnutom mladíkovi, bol akýkolvek výškovy rozdiel v pase. Zdvihla pohlad a k tým ľadovým očiam a bez štipka hanby alebo sotýchvosti ho začala, neuvedomovac si divnú pózu a ani chladný vietor čo jej fúkjal na na riť cez odhrnutú sukňu, vášnivo bozkávať. Ako kedysi... Ba lepšie*
///inak super z birdzu sa stane rpg komunita na zaklade takych to rpg...spaja ludí! ///
*nočný vánok vovial milé kýchnutie knej. A to zapríčinilo hlboký nádych ktorý jej poblázneným zmyslom vohnal jeho vôňu do plúc. Stáel používa jeho kolínsku...a stále ju zbožňuje. Venuje mu kratučký, priam dvrhavý zbožný pohlad ktorý ju zasa prelakne. Pozre sa za rameno, vypučí oči. pre pána, dievča drž sa!! a ledva si všimne osobu stojacu pri strome... asi dáka feťáčka alebo čo... *dáma? to je ten výraz od ktorého si vždy utekal...a vždy ku mne* prehodí akoby na čjovom dýchanku* nu, poďme* skonštatuje a automaticky pohne nohou zaháčknutá rukou ako gantlemani a dámy chodia. A v tom zočila, i keď sa snažila v sebe prebudiť všetkú obrovskú nevšímavosť ktorú vlastnila, ten úsmev. Tie črty tváre korenené fičúrskimi ( ? ) lícnymi kosťami. Ona. Ona žena, ktorej neodolal žiadny a ona si bola toho vedomá. žiadna na ňu nemala. Ale poopri ňom si pripadala taká malá, taká bezvýznamná. A hádam to ju na ˇ%nom najviac priťahovalo a vzrušovalo. Stará Yl sa prebudila *ten smer nie je podstatný * praktický zvrieskla lebo vo chvíli keď sa nadýchla že to vášnivo prevraví a hodí sa na neho, jej šikovný konár zavadil o podpätok a stratila rovnováhu. Držiac sa ho youdnou rukou, automaticky zdvihla nezaťaženú nohu zakliesňac sa mu ňou u pás. A v tej chvíli, pri prehnutom mladíkovi, bol akýkolvek výškovy rozdiel v pase. Zdvihla pohlad a k tým ľadovým očiam a bez štipka hanby alebo sotýchvosti ho začala, neuvedomovac si divnú pózu a ani chladný vietor čo jej fúkjal na na riť cez odhrnutú sukňu, vášnivo bozkávať. Ako kedysi... Ba lepšie*
25
*pozrie sa na to neuveriteľné klišé s bosými nohami ledva dotýkajúcimi sa zeme, podnapito sa zasmeje a tiež prejde k podivnému stvoreniu* Ahoj, ja som rumová víla! *neotáľa s predstavením sa*
26
* nebránil sa, totálne nie. vedel že k tomu či o 10 minút prídu. Yl bývala veľmi rada nešikovná, minule si skoro zlomila nohu, no o polhodinu fňukania bola spotená na kamennej dlážke starého hradu. a dnešok nebol výnimka. jednou rukou ju pridržiaval za rameno, druhou jej prešiel po chrbáte a dlaňou napravil sukňu sprevádzaným nátlakom na danú partiu. zlepšila sa. drobné zúbky ho hryzkali do pier a on ich nemilosrdne drtil váhou náruživosti ktorú skrýval do chladného severského počasia. jej voňavé vlasy sa mu motali do cesty a ruka ktorá ju upravila sa presunula na hlavu a upravila jej vlasy. * ach Yl, ty nešika * šepol* je to ďaleko?* spýtal sa s ústami na jej perách*
27
*pani lesov sa strhla na výkrik za jej chrbtom. Dovtípila sa, že tí dvaja neprišli lesu ublížiť, že prišli po niečo... iné. Vtedy sa v nej vzbúrila nepokojná krv, už tak dlho, tak dlho... striasla sa. Tak strašne jej to chýbalo. Ale veď ona je pani lesov, ona môže mať čokoľvek, kohokoľvek, stačí si len zmyslieť. Lačne si oblizla pery a zreničky sa jej rozšírili ako divej mačke. A už aj vedela, kto bude jej korisťou. Chcela zaútočiť zákerne, ale nejako jej to nevyšlo. Neprekáža jej to, vidiac vílin pripitý úsmev má pocit, že dnešný lov bude ľahší, ako si myslela. Odignoruje jej priateľský pozdrav, musí si zachovať svoju úroveň a hlavne, ukázať jej, kde je jej miesto.* Zdravím,*odsekla odmerane. *Čo robíš v mojom lese? Vieš, čo sa stane, keď sem dakto vstúpi bez môjho zvolenia?
28
//Koment pomino: Juchú, budem spať s Mielikkovou, budem spať s Mielikkovou, s Mié-li-kkovou!//
29
@stenatko ešte aby som všetci na jednej kope neskončili ( nie, sľúbila som laweyke že dnes som len jej
31
*premeria si pani lesov, ktorá sa tvári nie zrovna prívetivo* Och, toto je váš les? Ja som myslela, že som niekde v blízkosti... *zohne sa, vyzuje si jednu baganču a vysype z nej kopu blbostí, vzdychne, pokrúti hlavou a vyzuje si i druhú baganču a tiež ju vytrasie - to čo hľadá však nenájde. Zúfalo zošpúli pery a nakoniec si zahrabne packou do výstrihu a vytiahne pokrkvanú mapu strednej Európy. Niekoľko minút jej trvá kým ju rozloží, pretože mapa bola poskladaná na maličký štvorček. Chvíľu jastrí v mape až kým nájde čo hľadala* ...v blízkosti Bielych Karpát! *zadíva sa na pani lesov* Čo sa mi stane? Neubližujte mi! Ja už - ja sa vrátim odkiaľ som prišla *zmätene bľaboce, je to asi azda prvý krát, čo dostala počas štvorhodinovej túry strach* Od-puste mi, ja sa len obujem a - a pôjdem het *nahne sa k ľavej baganči, že si ju nasadí*
32
@popolcek Nie, jedna kopa by bola moc na mňa
@mielikki I tak sa teším! Som zvedavá, čo predvedieš, snád ti budem sekundovať
@mielikki I tak sa teším! Som zvedavá, čo predvedieš, snád ti budem sekundovať
33
*pani lesov sa zasmeje víliným rozpakom* Väčšinou pustím na votrelca pár svojich rozkošných šteniatok *hodí bohatou hrivou smerom k vŕšku, odkiaľ sa ozve vytie vlkov* ale nakoľko vidím, že si len zablúdila, odpustím ti, ak..*schytí devu za ruku, takže stratí rovnováhu. Lesná kráľovná využije situácie, zachytí jej padajúce telo, nadvihne jej trocha opitú hlávku a zahľadí sa jej do očí. S rozkošou lovca pociťuje jej strach, jej horúci, zrýchlený dych. Pery sa jej roztiahnu do zmyselného úškľabku* odpustím ti, ale nebude to zadarmo* znova pustí vílu, načo tá znova stratí rovnováhu*
34
*rukami sa mu zaborila do teraz, čiernych vlasov, nedbajúc na žiadnu možnosť pádu. Cítila že je dobre držaná. Ach že ženská nemôže byť horolezec. Pche! Stále hojednou rukou škrabkajúc po tej hlávke, tak ako to vdžy mal rád, druhou prejde po jeho chrbte. Ako taká bežná obhliadka. Ako prehovoril, cítiac prakticky každé jeho slovo, vediac čo robí odklonila hlavu dozadu zvýšiac nátlak jej rpednosti na jeho hrudi. A procesor v hlave šiel na plné obrátky. Na plné? tie boli teraz plné par y ajakej si hmoty* ach prečo si taký nemožný * posnaží SA s obočím v galaktických výškach pôsobiť čo najviac znechutenie a gúlať očamia ko ju to mama učila. Nuž keď veci nevie prevziať on tak nastupuje ona . Pevne sa postaví na rovnú zem * poď za mou * zavelý chladným hlasom a jej malými nožičkami nahodí temeer nadzvukovú rýchlosť nasledovan á níím /nemá sa to ale nemá význam zdržovať/
----opis hostinca anoo anoo nemame čas a ani naladu----
z velkým hrmotom otvorí dvere. Vôjde dnua v tom sa rozkmočno postavý do dverí, ruky v boky, vlasy rozfúkané rýchlim krokom a pojašené so zbitkami lístia nabraného cestou. Na zadchačanej tvári rezonovali sýtočervené pery otvorené len na malú štrbinku. Počkala kým zastane pred ňou. Konečne. Konečne. Zjavils a pred ňou v plnej kráse, v plnom svetle sviečok a dohasínacej fakle. Ach ani si v hlave nevie opísať aký omnom nom nommoooomm je ----- ďalší tominkov opis---- * no a čo teraz pán gantleman? šálku earl greyu a uspokojivý pokec o svetovej ekonomike?* nahodí starým známim provokačným hlasom, stále zadychačná vypudzujúc svoj bujný dekolt v hriešnom výstrihu každým nádychom *
----opis hostinca anoo anoo nemame čas a ani naladu----
z velkým hrmotom otvorí dvere. Vôjde dnua v tom sa rozkmočno postavý do dverí, ruky v boky, vlasy rozfúkané rýchlim krokom a pojašené so zbitkami lístia nabraného cestou. Na zadchačanej tvári rezonovali sýtočervené pery otvorené len na malú štrbinku. Počkala kým zastane pred ňou. Konečne. Konečne. Zjavils a pred ňou v plnej kráse, v plnom svetle sviečok a dohasínacej fakle. Ach ani si v hlave nevie opísať aký omnom nom nommoooomm je ----- ďalší tominkov opis---- * no a čo teraz pán gantleman? šálku earl greyu a uspokojivý pokec o svetovej ekonomike?* nahodí starým známim provokačným hlasom, stále zadychačná vypudzujúc svoj bujný dekolt v hriešnom výstrihu každým nádychom *
36
*premohnutá silou pani lesa sa vykotí na zem, čo je samo o sebe, pri jej pripitom stave, už beztak dosť ľahké, pričom jej spod bielej sukienky vykukne infantilne ružový podväzok, za ktorým má zastrčenú pištoľ kalibru 7,65 mm Browning. Ucíti na sebe jej pálčivý pohľad a zúfalo sa snaží zamieriť na ňu zrak, ale moc jej to nejde - prihovorí sa teda smerom k jej dychu, z ktorého sa jej ježia všetky chlpy na tele* A... ale ja nemám čím zaplatiť. Môžem až za hranicami, keď budem mať peniaze z predaja. Jedine, ak by ste chceli tunak tento súdok rumu zobrať. Šaty sú predpokladám nelahodiace vášmu oku a tie smradľavé baganče sa vám hanbím za to dať *zahanbene sklopí zrak, celá táto situácia jej začína byť nepríjemná, ale sama nevie prečo. Stále sedí s kolenami zaborenými do zeme, trochu sa zachveje, v tenkých šatôčkách je jej zima* Ako, ako vám môžem zaplatiť? *zdvihne zrak zo zeme a zahľadí sa jej do tváre*
37
* v hlave si triedi pomotané myšlienky a prehliada si okolie. pekný útulný hostinec, drevené steny, kamenná podlaha po ktorej sa zvonivo ozývali Yline podpätky a tlmene jeho otražité kroky.ústa mu ešte tleli od Ylinho vášnivého nájazdu no pomaly sa spmätával, hoci bočné pohľady mu zabiehali do údolia horských masívov ktoré pretŕčala v tesnej blúzke, zátišia útlych stehien a na ruke cítil jej pulzujúci zadoček. * svetová ekonomika, isteže.* pristúpil k stolu, odsunul stoličku ponúkajúc jej aby si sadla* radšej by som si dal víno a zamkol nás v miestnosti na biliard* ľahostajne povedal s dávkou zmyselnosti ktorá tomu nesmela chýbať*
38
@mielikki Ale áno, spĺňaš a aj by ma tvoja postava rajcovala, keby som sa tu neušťávala na hentých dvoch
"----opis hostinca anoo anoo nemame čas a ani naladu---- "
zgebla som
"----opis hostinca anoo anoo nemame čas a ani naladu---- "
zgebla som
39
*nestrácajúc z tváre úlisný úškrn jej položí jednu ruku na plece a druhou jej zľahka prejde po líci. Myš sa jej už lapila do pasce a ona sa chcela ešte trocha hrať, kým ju zožerie.* Rum si môžeš nechať. I šaty. Hoci teraz ich naozaj nebudeš potrebovať* ruka jej skĺzla na podväzok, vychutnávajúc si dotyk jemnej krajky a vytiahla odtiaľ pištoľ.* túto si možno nechám, zíde sa, ale beztak, stále nechápeš?* ruka sa jej posunula kúsok nad podväzok*
42
*do jej prečvachtaného mozgu prenikne spleť celkom rozumných myšlienok, ktoré sprodukovala za tú chvíľu, čo na ňu pani lesa zízala s jednoznačným návrhom v očiach. Chvíľu to v hlave spracúva, vzápätí jej všetko cvakne. A ruka, hrajúca sa s jej podväzkom, ju len ubezpečí, že má pravdu. A hoci sú jej dotyky lesnej ženskej nesmierne príjemné, prekoná sa a vzoprie sa v proteste* To nemôžete!
43
áno samozrejme, tam kde tlejú fakle majú billiardové saloniky pravidelne *odvetí pohotovo a s otvorenou hubičkou, nespúšťajúc z neho pohlad si sadne na stoličku. To jej pripomenie jednu asociáciu... pár rokov dozadu... podobný pajzel... podobná ifnormácia avšak on bol rozbúrený nepárnokopytník... ukradli jednému statkárovi čiapku, vlastne vyhrali v kartách, on hrala ona v prliehavom avšak malom korzete nalievala statkárovi piva. On ju mal vtedy celý čas na hlave, postvil si stoličku na stôl a usadil sa na nej. Ako taká kurva. A tak ho ma pred očmai stáôle. Divokého, akoby to bolod nes. Lačne si oblíže pery a natiahne knemu rúčky akod ieťa za hračkou * nie je to víno na ktoré mám chuť!
45
*v duchu sa smeje vílinej opovážlivosti. Ona niečo nemôže? Ona, pani lesov, ktorá vyhnala zo svojej ríše svojho spoluvládcu len preto, že ju iritoval? Ona niečo nemôže? Víla je veľmi naivná. No nevadí, zakrátko ju presvedčí o opaku.
V okamihu ju zvalila na zem, aby jej dokázala svoju moc. Vzhľadom na vílin stav to bolo ľahšie, ako si predstavovala. *Vysvetlíš mi, prečo by som nemohla?* zasmiala sa a kľačiac nad ňou jej jediným trhnutím rozpára biele šatočky*
V okamihu ju zvalila na zem, aby jej dokázala svoju moc. Vzhľadom na vílin stav to bolo ľahšie, ako si predstavovala. *Vysvetlíš mi, prečo by som nemohla?* zasmiala sa a kľačiac nad ňou jej jediným trhnutím rozpára biele šatočky*
46
@stenatko ale popiči nie? mne ako nezavňznemu pozorovatelovi sa tento umelecky prednes danej ylhellen veľmi pozdáva a zalieča!
47
* sadne si oproti a lakte si oprie o stôl.*a na aké víno chuť máš?* spýta sa s úsmevom. pritom pozrie na hostinského ktorý na povel poslušne pricupká k ich stolu.* slečna by si dala červené suché a ja to isté.* nadiktuje a pohľadom ho pošle späť. *
49
*chrbát sa jej zrazí so zemou v bolestivom náraze. Táto prudká ofenzíva jej vyrazí dych. Na jednej strane je hrozne zmätená a na tej druhej tiež. Vzápätí si uvedomí, čo pani lesa urobila a nešťastne predlho zakvíli* Tie šaty boli výpredajové z Kenvela!
50
52
/--/*časová svorka uvalená na všetko!!!!a marš spac šetko!!!!*//--
53
Aj tak sa mi nepáčili *sucho zahlási pani lesov *takto je to omnoho lepšie* odhrnie zdrapy šiat z chvejúceho sa podnapitého tela.*
Máš asi desať sekúnd na to, aby si si rozmyslela, či chceš spolupracovať alebo nie *jemne jej hryzla do pleca kúšťok nad miestom, kde sa čnela jej kľúčna kosť*
Máš asi desať sekúnd na to, aby si si rozmyslela, či chceš spolupracovať alebo nie *jemne jej hryzla do pleca kúšťok nad miestom, kde sa čnela jej kľúčna kosť*
55
Ale podprsenku mi netrhaj *pípne smutne, stále sa šklbúc z jej zovretia von, ale ako dopovie pani lesa druhú vetu, poklesnú jej plecia v prehre. Preglgne, pretože takáto vyhrážka ju vydesí. Stále si v hlave opakuje, že by nemala, že je to nezdravé a nezákonné a tiež sa snaží rozpamätať, kedy si naposledy holila rozkrok - vďakabohu to bolo pred dvoma dňami* Dobre, bude to dobrovoľné *na dôvažok začne pani lesa nemotorne a opatrne rozopínať šaty na chrbte*
56
*telom jej prebehne príjemná triaška. konečne dievča pochopilo, že klásť odpor je viac než zbytočné. Pritiahla si devu bližšie k sebe, nech jej ruky ľahšie prejdú až k chrbtu a hravo si poradia so zapínaním.* Spokojná? *odvrkla na margo vílinej prosby. Nečakajúc na odpoveď jej ruka zas vkĺzla nad lem podväzku, posunula sa kúsok vyššie a viac sa nepohla, zanechávajúc vílu v mučivom napätí*
57
*uvedomí si, akú silu majú jej dotyky a keď uvidí, čo s paňou lesa vlastne robia, smelo rozpustí šaty z jej pliec a postupne ich začne rolovať až k pásu. Jednou rukou ju o čosi drsnejšie chytí za dlaň, ktorá je zamestnaná podväzkom na jej nohe a presunie ju k vlastným prsiam. Naznačí pani lesa, čo by jej bolo príjemné a popritom sa azda prvý krát ukáže, že jej z očí vymizla pôvodná rumová clona. Druhou rukou neostáva nečinná a pritiahne si ženu nad sebou majetnícky k sebe* A ako *zašepká, pery sa jej zvlnia v úsmeve*
58
*pani lesa prudko zovrie ruku do takej miery, ako sa jej podarí a zaborí svoje nechty si vílinho bieleho ňadra. Pobavene sa pozerá, ako víle na okamih zmizol úsmev z pier, aby sa po chvíli vrátil.* úprimne ma to prekvapuje *šepla v takej blízkosti deviných pier, až sa cítila omámená jej rumovým dychom *nemám rada prekvapenia,* dodala ostro,* asi ťa kašlem *Naznačila, že chce vstať a odísť. Pochopiteľne, neodišla by, ale chcela počuť vílu prosiť, nech zostane*
60
/// na teraz končím, kľudne dopíš ďalšiu scénu, keď sa vrátim, pokročím ///
63
*vtom nabehol do hostinca sialeny antifunebrax macetou.
"toto je ta najnudnejsia sracka, aku som kedy cital!" zreval me2dim hlasom, "Kedy zacnete jebat?"
s bojovym pokrikom rozfranvorcuje trapnu dvojicu na maderu sta kombajn. potom vyreze ylhellen kundu a ukoji sa v nej. nasledne si znechutene odpluje na ich mrtvoly
"dalsi dobry skutok za nami," drsne zahlasi a vrati sa spokojnym krokom na Birdz
"toto je ta najnudnejsia sracka, aku som kedy cital!" zreval me2dim hlasom, "Kedy zacnete jebat?"
s bojovym pokrikom rozfranvorcuje trapnu dvojicu na maderu sta kombajn. potom vyreze ylhellen kundu a ukoji sa v nej. nasledne si znechutene odpluje na ich mrtvoly
"dalsi dobry skutok za nami," drsne zahlasi a vrati sa spokojnym krokom na Birdz
64
*pani lesov svojim inštinktom zacítila, že niečo narušilo jej časopriestor. Vyslala teda do hostinca svorku hladných vlkov, ktorí narušiteľa potrestali neuveriteľne krutým spôsobom (obsahujúcim pomalú bolestnú smrť a to nebolo to najhoršie) a následne navrátila všetko do pôvodného stavu, pretože má vplyv a všetko môže) a sama zaujala pozíciu v predchádzajúcom svojom komente tak, že si rumavá víla ani nestihla všimnúť, že sa dačo stalo*
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 3 Robinson444: Anatole France
- 4 Mahmut: O Svetlej ochrane v dňoch súženia
- 5 Protiuder22: Kenosis
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 5 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 6 Hovado: Opäť som späť
- 7 Mixelle: Agáta
- 8 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 9 Hovado: Spomienky
- 10 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá