Počujem zvonenie
Bežím otvoriť
V dverách stojí dobrý kamarát /nechcem menovať / „poľovník“.
„Nazdááááár poď ďalej , no čo ideme zamakať ? “, podávam ruku a vítam ho u nás .
„No ta trochu “, jedna z jeho mimoriadne obľúbených viet.
Vzal som nejakú hudbu a šli sme dolu do posilky .
-
/po hodine/
-
„Uf no dobre teda idem ja už , dnes idem ešte na poľovačku “
/To by som normálne aj šiel s tebou keby sa dalo – pomyslel som si /
„Ak chceš ísť , pridaj sa “ , akoby čítal moje myšlienky
Skutočne som neváhal a dohodli sme čas a miesto stretnutia.
/znovu po hodine ...v čase a na mieste stretnutia /
Moje oči zazreli riadneho chlapa oblečeného v poľovníckom odeve , uvedomil som si , že som v tomto smere fakt amatér .
Neváhali sme , prešli cez jeho upravenú záhradu a vyšli na poľnej ceste .
Hnusné a nepríjemné teplo pomaly striedal chladný večer , s miernym prírastkom istého príjemného vánku .
Predierali sme sa cez zarastené polia , nerovná pôda sa striedala s jamou vôňou pravého lesa a samozrejme príchuťou istého kľudu a ticha , ktoré dnešnému svetu akosi chýba .
Cez vysokú repku sme dorazili na naše „stanovište“ s priemerne dobrým streleckým výhľadom./opakuje že sa do toho neyznám , takže sa možno mýlim /.
Ja ako nestranný pozorovateľ tejto mierne napätej situácie som sa utiahol na blízky posed a prenehal som to málo miesta pre skúseného poľovníka.
Z malého posedu som sledoval situáciu , dával správy a prípadnom pohybe , ktorý by potešil istotne nejedného poľovníka , alebo aspoň milovníka prírody .
Počúvajúc vtáčí štebot , ktorý striedali občasné zruchy z blízkej dediny som sa viac a viac sústreďoval na svoje okolie .
Keď však ale,,,,
V okienku vedľa mňa s výhľadom na blízke pole som zaregistroval pohyb .
Bol to pomalý pohyb , ťažko rozoznateľný . sledovaný predmet bol odo mňa vzdialený asi 90 metrov .
Ohlásil som pozorné ucho vždy pripraveného poľovníka .
Podal som mu jeho ďalekohľad .
Sledoval danú zver asi 2 minúty.
Aj napriek mimoriadne ťažko rozoznateľný črtám objektu vo vysokom žitnom poly , mi zvestoval správu že je to srnec. /Ak má pravdu povedať nevedel som či je to dobre alebo nie , no vedel som že sa nemýli/
Sledovaná zver sa veľmi opatrne blížila k nám . Jediné čo nám bolo prekážkou , bol úzky potôčik , s širokým brehom .
Srnec prišiel k nám na vzdialenosť približne 20 metrov . čakali sme na osudovú chybu tohoto zvieraťa , kedy prešlo na druhú stranu potoka .
Poľovník mlčky sledoval svoju prípadnú obeť a ja ,ako nestranný pozorovateľ, zaznamenával všetko čo sa stane ,aby som mohol napísať nejaký ten blog .
Ešte istú dobu sa srnec pásol na druhej strane potoka a akoby s vedomím že na druhej strane ho nečaká nič príjemné , dráždil mi nervy .
Čakal som kedy môžem prerieknuť tú vetu na ktorú som sa tak dlho čakal
„Je na dostrel “
To som však vyrieknuť nemohol , príležitosť neprišla .
Srnec odišiel a naša nádej s ním , no vedomie že spojitosť medzi človekom a prírodou nieje taká malá , nás určite privedie k ďalšiemu úspešnému lovu .
Z nášho miesta sme sa za značného „šera“ pomaly brali domov .
Kúsok od spomínanej poľnej cesty som tiež zazrel srnu aj s mláďaťom . Bystré inštinkty poľovníka sa znovu prebrali , no s vedomím že takéto jedince sa strieľať nemôžu , zasiahol svoj cieľ iba zrakom .
Môj príbeh , možno nebol nijak zaujímavý , pútavý a možno nemal to čo by malo zaujať mladého čitateľa .
No snažil som sa v ňom vyjadriť to , že aj úplne obyčajný deň , sa dá veľmi ľahko zmeniť ,napríklad takýmto výletom do prírody .
Aj napriek tomu že som druhú osobu veľmi neopisoval , chcem jej aj týmto poďakovať za to že mi dal inšpiráciu k napísaniu ďalšieho blogu do mojej zbierky . Rád by som si niečo podobné ešte zopakoval .
(artist: FLINTONOSIČ , date: 2.6.2008)
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Prajem ti viac takychto zazitkov..