Prvá mucha umrela veľmi rýchlo a nečakane, ako pre mňa tak i pre ňu. Na okienku na záchode sme totiž až do včerajšieho večera nemali sieťku a tri vypasené muchy mäsiarky svine cezeň vleteli dnu a lietali si len tak po kuchyni. Viete, ako veľmi vedia otravovať muchy a tieto neboli výnimkou. Takže jedna z nich letela okolo mňa. Ja som bola z dovolenky v Grécku zvyknutá zabíjať komárov vo vzduchu a keďže sme sa vrátili len deň pre tým, aj na muchu som sa zahnala takýmto spôsobom. Ani mucha, ani ja sme nečakali, že by sa mi mohlo takýmto spôsobom podariť zabiť ju. Ale podarilo sa. Chvíľku som sa pozerala na jej bezvládne telíčko na zemi a myslela som si, že niečo takto divné a rozjarujúce sa mi už nepodarí.
Ale podarilo. Síce menej rozjarujúce a viac divné, ale podarilo. Ďalšia mucha znovu letela okolo mňa, to už ale bol večer a ja som moju pozornosť venovala telke, Mečiarovi a Brunovi ktorí sa bavili o Jacksonovi, takže som ju nestihla zabiť vo vzduchu. Ale ona si sadla, ja som vzala papuču a trafila som ju. Nie, nezabila som ju, uletela, ale bola zranená pretože papuča bola zababraná od jej zadočku. Po nejakom čase som si všimla, že si pravdepodobne práve táto zranená mucha sadla na strop. A ja som nedostala žiaden lepší nápad než sa vytrepať na stôl a zabiť ju práve na strope. Prvé dva pokusy o trafenie muchy sa skončili fiaskom – niekoľko milimetrov od jej hlavy. Na moje počudovanie neuletela, len tak tam sedela. Ale tretí pokus, to bola pecka. Mucha konečne odpočívala v pokoji na čiernej podrážke mojej červenej papuče. Bol to krásny pocit spravodlivosti po tom, ako ma celý deň otravovala.
Tretia mucha – tej je mi najviac ľúťo. Aj jej, aj mňa v tej dobe, pretože som umývala riady a táto mucha mi sadla na... tú vec z ktorej teče voda. Nie kohútik alebo točku, proste na tú tyčku. Zahnala som sa po nej a ona sa pokúsila uletieť. Očividne sa jej to nepodarilo keďže tu píšem o divných spôsoboch zabíjania múch. Táto mucha sa totižto utopila. Ale trvalo to dlho – aspoň tri minúty kmitala nožičkami a nakoniec odišla tak, ako sa o to pokúšal Nemo – cez výlevku až do mora. Aspoň si myslím, že sa dostane voda z mojej výlevky až do mora. Dúfam, už len pre dobro tej úbohej muchy.
Takže, milé tri muchy (nazvala som si ich Ed, Edd a Eddy), vzdávam vám česť a týmto sa vám ospravedlňujem. Dúfam ale, že na mňa teraz Sloboda zvierat nebude útočiť ako na Obamu.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
foxik21
13. 7.júla 2009 14:21
majú pekné mená
Napíš svoj komentár