Na námorníka sú ajtak prikrátki..

Bolo to už dávno, čo mu to napadlo, spomína. Mohol mať päť - šesť rokov, bol ešte v škôlke, keď zlomil nejakú hračku, alebo niekomu vykrútil ruku, šticoval ho či sa vymočil do kabinetu, už si to presne nepamätá. Ale pamätá si to podstatné - TÚ vetu. Na námorníka ste ajtak prikrátki. Vyslovil ju s takou blaženou chladnosťou a apatiou v hlase, že za ňou muselo nasledovať minimálne päťsekundové ticho, počas ktorého sa mohol nehlučne vytratiť preč od problému. A veru že tak aj urobil. Keď vám človek povie, že od problému utiecť nemôžte, lebo si vás nájde, nepočúvajte ho, fakt. Na námorníka sú aj problémy prikrátke. Spomína ďalej. Ďalšia príhoda sa odohrala keď mal okolo pätnástich. Z ničoho nič mu zišla na um tá pamätná veta práve v situácií, kde sa viac než hodila - dostával hubovú polievku (Morálnu prednášku, pozn. autora), o tom, ako nič v živote nedosiahne, nikam sa nedostane - no veď to vlastne všetci poznáme. Zas to vyslovil, tentokrát okorenené blaženým úsmevom, zvrtol sa a odišiel. Síce ho na konci roka vyliali zo školy, no jemu to bol fuk. Veď na námorníka sú ajtak prikrátki. Jeden by povedal, že v takomto veku už infantilné a utopistické chúťky pominú, ale človek je tvor individuálny - a zvláštny. Každý sme svojím spôsobom trhnutý, no niektorí to hodlajú aj rozvíjať. A tak prišiel o zamestnanie. A tak tu teraz sedí - na polystyrénovej doske, s paličkou v ruke, vyhasnutou fajkou v pysku a poloprázdnou fľašou hnusného rumu z tesca. Unáša sa na mocných a nespútaných vlnách draždiaka - na námorníka sú všetci prikrátki.

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu