Každý máme iné ideály, to znamená, že každý máme aj sebareflexiu v iných smeroch, posudzujeme a hodnotíme sa z iného hľadiska, ako nás môže posúdiť niekto iný - z toho, čo je pre nás dôležité.
Druhým faktom však je, že spoločensky najprípustnejšia a najrozšírenejšia "Hladina" sebareflexie (Istý priestor či pojem, ktorým spoločnosť vyhradzuje to, čo je to sebareflexia) je dôslednosť. Dôslednosť práce, štúdia, poriadok vecí, či už papierovacích alebo tých, čo sú pohádzané v izbe. A preto isté individuá v spoločnosti (Hierarchicky "vyšší" post, riaditeľ školy, pedagóg ap.) trpia utkvelou predstavou, že tlčú ostatným (Mladším, nevplyvným) do hlavy, že nemajú sebareflexiu a že nevidia, akí sú. Lenže sebareflexiu má každý, tuto si ľudia výrazne pletú pojem. Akurát niekto ju má niekde inde. Niekto ju môže mať zahrnutú vo vzťahoch, v tom, aký dobrý je v niektorých veciach. Sebareflexia je vec ideálov a keď je človek so sebou spokojný, myslím, že to je to najdôležitejšie.
3. myslim ze je podstatne, co je teraz..a nie co bude potom..
Celkom sugestivna miniuvaha. Vlastne z toho vyplyva, ze by sme nemali do seba dzubat.. Ale podla mna by mala existovat taka vseobecna sebareflexia.. lebo nie kazdy vie, ze sebareflexia je vec idealov.. atd, atd.. hadam som sa vyjadrila jasne
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.