Už ani neviem, čomu veriť. Je to to, čo som párkrát počula z tých záhadných dverí, počas tých pár mesiacov? Je to ten istý, mľaskavý zvuk, ktorý som si vypočula aj včera? Ťažko sa mi verí, že tie zvuky vydával celý ten čas... on. Ťažko sa mi verí, že bol schopný takých činov...Čo to vlastne bolo? Odkiaľ tie zvuky prichádzali? Čo znamenali? Prečo to inicioval, ak nechcel? Vôbec to nechápem. Nechápem vôbec nič.
Som zástanca toho, že ak v sebe dvaja ľudia niečo cítia v rovnakom čase, tak sa majú snažiť neprekážať si navzájom vo vyprázdňovaní...a nie odísť zo dňa na deň so slovom „les“, len preto, lebo v lese je dostatok miesta na vyprázdňovanie. Nechce sa mi veriť, že jeden deň človek cíti veľkú potrebu a druhý deň nie.
Asi to bude to, čo ma tak bolí priznať si – nemal zápchu.
Nedokázala som to. Napriek tomu, že si myslím, že som ohľadom spolupoužívania toalety s mužom v rovnakom čase oveľa tolerantnejšia ako iné ženy, to nevyšlo. Hold, večne mám smolu na zlých ľudí.
Vždy som mala veľké nároky. Málokto je pre mňa potenciálny partner. On bol. Až potom zistil, že so mnou naozaj nevydrží. Že už dlhšie neudrží stolicu, ani kvôli našej láske. Cítila som to. Cítila som všetky tie prdy - tie smradľavé predzvesti zla.
Prvý cyklus vyprázdňovania sme prežili. Boli sme pritom spolu. Dvakrát alebo tri? Aspoň ja som bola šťastná, za neho hovoriť nemôžem. Ale on možno ani nevie, čo je to, byť šťastný.
Prišiel život. So všetkými tými sračkami. Liali sa prúdom na naše hlavy, a my sme sa neubránili. Ani dáždnikmi. V daždi sme si zatancovali naše labutie jazero a s hlavami od sračiek sme sa rozišli.
Pred dovolenkou som si našla mail, že šampónom dokážem eliminovať smrad.
Dokážem? Možno. Ale šampón si kúpim sama.
Nesplnila som jeho nároky. Potreboval sa iba vyprázdniť. Lenže tu sa naše pohľady rozchádzali. Ja som hľadela na záchodovú misu, on to chcel urobiť v lese. Dal mi smradľavé prdy a kúpil mi nové kopačky.
Minule ho tie prdy z kapusty (ktoré vždy tak tvrdošijne zatajuje) prešli. Vrátil sa. Uvedomil si, že hádam až tak nesmrdím. Alebo že smrdí aj on, a preto môžeme byť spolu?
Prejdú ho prdy aj teraz? Neviem. Bude aj naďalej kvôli mne zadržiavať stolicu? Alebo bude trvať na vyprázdňovaní v lese? Neviem.
Ale mysím, že tentoraz to bolo už naozaj, keďže som ho prinútila spraviť to u mňa. Chcela som mať hmotný dôkaz. A už je konečne koniec. Už nemusím trpieť vo vzťahu, s vedomím, že on sa doma každý deň vyprázdňuje bezo mňa.
Mala som svoju princa. Teraz mám v záchode jeho hovno.
Lenže ja som ho mala rada – takého, akým bol. Lebo to je láska. Ak človeka ľúbite aj s jeho prdami.
My pissing is over.
And I have never thought that „peace on you“ might be spelled like „piss on you“.
Poznámka: Tento blog je čisto fiktívny a stopercentne autorov, akákoľvek podobnosť tohto blogu s iným, už jestvujúcim blogom je čisto náhodná.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dannyd14
7. 8.augusta 2013 19:46
Dost trapne, ked pises v zenskom rode
Napíš svoj komentár